"Samozrejme. Prisadnite si pán Carter." Pokynula som mu nech si sadne a usmiala sa.
"Tália" vyslovil moje meno no než stihol pokračovať tak som ho prerušila.
"Smiem sa Vás opýtať niečo osobné pán Carter?" Opýtala som sa zdvorilo a prisadla si trochu bližšie.
"Samozrejme, pýtaj sa." Vyzval ma a zatiaľ si objednal od čašníka kávu. Samozrejme mobil mi už dávno vrátil späť.
"Voláte sa Josh?" Vyslovila som to dosť ťažko a sklopila svoj pohľad k zemi. Ticho, bolo ticho, okrem hluku, ktorý sa okolo nás nachádzal.
"Áno." Napokon mi potvrdil moju už teraz potvrdenú vec, ktorou som si nebola celkom istá.
"Smiem mať ešte jednu otázku?" Opýtala som sa a on len prikývol na súhlas.
"Ste môj otec?" Vyslovila som to dosť potichu no zrejme to počul. Pozrel do mojich očí a jemne sa usmial. Odpil si z kávy a potom sa nadýchol.
"Tália, je to už strašne dávno...." Začal no dal si pár sekúnd dlhú pauzu.
"Keď si mala päť rokov tak ti nás zobrali. Chceli sa pomstiť. Najprv ťa chceli zabiť a potom nám poslať tvoje mŕtve telo. No vedeli dobre, že ak ťa nezabijú budú nás môcť vydierať. Robili to pár rokov a potom sme s nimi stratili spojenie. Môj nebohý najlepší kamarát Travis Faller sa ťa snažil hľadať tiež no ani on nevedel, kde si zmizla. Až jedného dňa sme ťa predsa len našli. Travis sa ťa rozhodol ísť zachrániť no doplatil na to svojím životom. Vtedy som sa úplne zrútil. Vybral som sa tam sám no medzi tým ako som čakal na sanitku pre môjho kamaráta tak ste ušli. Až som sa nakoniec skontaktoval s Aronom jeho synom. Spomenul mi, že prijal nejakú babu, teda teba za svoju sekretárku. Keď mi ukázal tvoju zložku a tvoju fotografiu hneď som vedel, že si mi nejako povedomá. Nebol som si 100% istý tak som to zatiaľ nechal tak no vedel som, že oči máš po svojej matke. Inak si celá po mne." Zasmial sa a ja spolu s ním.
"Tália veľmi ma to mrzí, že sa to stalo. Ani si nevieš predstaviť, ako sme ťa celé roky hľadali a teraz, keď sme ťa konečne našli...." Odmlčal sa, pretože som si všimla, že ma sklenené oči.
"Prosím, vráť sa k nám." Dodal a uprene sa na mňa pozrel. Bola som tak šokovaná, zmätená no šťastná zároveň, že konečne poznám svojho vlastného otca až som sa nezmohla na žiadne slovo iba som ho pevne objala a rozplakala som sa.
"Prosím neplač!" Pošepkal mi do ucha a dal mi bozk do vlasov.
"Prečo ste mi to nepovedali, že ste môj otec po pár týždňoch, čo som pracovala v tej reštaurácii?" Zahundrala som a odtiahla som sa.
"Tália prosím, tykaj mi. Som tvoj otec. Nebol som si istý, či si to ty." Povedal pravdivo a ja som si utrela slzy. Chápavo som prikývla a potom som si odpila z nápoja. Rozprávali sme sa ešte asi 3 hodiny a potom som už išla pomaly domov. Keď som vstúpila do domu počula som krik.
"Do riti, čo si si myslel? Že tam len tak ostane, keď sa vy dvaja budete muchlovať!? Ty si fakt taký sprostý!!!! Veď ťa preboha miluje! Čo viac ešte chceš?" Kričala Sandra zrejme na Arona.
"Nechcem nič kurva! Chcem len ju! Lenže, keď ona nemá záujem! Tak nemá zmysel sa snažiť!" Vykričal jej tiež a potom sa pobral k dverám. Obom sa nám stretli pohľady no bol príliš naštvaný aby tu dlhšie ostával, takže prešiel okolo mňa, otvoril si dvere a odišiel. Povzdychla som si a vyzula sa. Prišla som do obývačky, kde už sedela Sandra.
"Ty si tu?! Čo všetko si počula?" Opýtala sa. Len som si prisadla a bola som ticho.
"Všetko." Povedala som potichu a Sandra si len povzdychla.
"Idem spať. Zajtra mám nočnú, takže tu budeš zrejme sama." Povedala to sklesnuto a išla si ľahnúť. Zrazu mi zavibroval mobil.
Josh Carter: Prajem ti dobrú noc, dcérka moja :)
Tália Blacková: Aj tebe :*
Musela som sa usmiať. Bolo to od neho zlaté. Išla som do spálne a dala som si rýchlu sprchu, v ktorej som bola menej ako 10 minút. Obliekla som si len tričko, ktoré som mimochodom ešte Aronovi nevrátila. Uchechtla som sa a potom ani neviem ako a zaspala som.
Ráno som sa zobudila na vôňu vychádzajúcu z mojej kuchyne. Cítila som vajíčka a slaninku. Hmmm. Mňam! Prevrátila som sa a zamrunčala som. Nechce sa mi vstávať! Vytrepala som sa z postele a išla po schodoch dole. Zívla som si a ponaťahovala sa.
"Dobré ra..." Nedopovedala som, pretože som sa zarazila v strede vety. Pozerala som s vypulenými očami na 7 chlapčenských hláv a jednu dievčenskú. Zamračila som sa a spražila som Sandru pohľadom.
"Môžeš na slovíčko?" Oslovila som ju, zatiaľ čo si ma každý prezeral a doslova hltal pohľadom. Nevraviac, že ich Aron za to zabíjal a zabíjal pohľadom aj mňa. Prešli sme ku schodom za roh a začala som tam na ňu potichu kričať.
"To od kedy som ja reštaurácia?!! Nemohla si mi povedať, že prídu! Veď sa pozri v čom len som!!!" Vrieskala som tam na ňu šepotom ako zmyslov zbavená. Ona sa na tom len smiala.
"Buď pokojná! Veď sa nič také zle nestalo." Povedala pobavene a premerala si ma pohľadom.
"Nie až na to, že mám jeho tričko na sebe!" Zavrčala som a išla som späť do izby. Hodila som sa na posteľ a hlavu schovala do vankúša. Zrazu som počula buchnutie dverí, a keď som sa otočila stál tam.......
Takže moji milí 🙄❤️❤️ som zatiaľ späť. Obávala som sa, že to bude na dlhšie, ale ako to vyzerá tak nie 😋🍊. Dúfam, že sa vám nová kapitola páči a vidíme sa u ďalšej! ❤️😋😋😋😋😍🥰
YOU ARE READING
Môj Šéf
RomanceŠarmantný, neodolateľný, tajomný no predsa veľmi príťažlivý Aron Faller Rain. Šéf najväčšej firmy v celom meste. Krásna, citlivá, drzá no cez to všetko nebojácna Tália Blacková. Musela opustiť školu, kvôli práci jej otca, o ktorej do teraz netuší. Č...
