Môj Šéf

46. Kapitola

Túto časť venujem softikfifi24062004😊😇❤️

"Sandra! Okamžite zdvihni ten svoj lenivý zadok a pomôž mi poupratovať!" Zhúkla som na ňu a ona hneď spadla na zem.

"Au do riti!" Zahundrala, keď spadla. Ja som sa len uchechtla a fľašky hodila rovno do koša.

"Čo sme to včera stvárali?!" Opýtala sa ma a išla do kuchyne si zobrať tabletku.

"Mňa sa nepýtaj! Ale viem, že Mark bude riadne naštvaný!" Zahundrala som potichu no na moje nešťastie ma počula.

"Prečo?!" Opýtala sa a uškrnula.

"No, tak nejako som zabudla, že mám ísť na to stretnutie s ním a miesto toho som sa tu ožrala do nemoty s tebou." Zasmiala som sa a posledné odpadky hodila do koša.

"Ale no tak! Muži majú radi, keď sú ženy nedostupné!" Zasmiala sa a potom ma capla po zadku, pretože som sa akurát zohla a pozrela pod stôl, či tam niečo náhodou nespadlo.

"Au!" Zhíkla som, pretože to bolo silné a tak som si udrela hlavu.

"Musím sa ísť pripraviť a musím ísť do práce." Povedala som a začala som pobehovať po dome. Z izby som si zobrala kabelku a kľúče a než som prišla dole Sandra mi len nechala odkaz, že išla domov. Obula som si topánky a vyšla pred dom.

"Dobre ráno suseda." Pozdravil ma môj sused. Má 30 rokov a je to pohľadný muž. Stále si myslí, že ma dokáže zbaliť no je na omyle.

"Aj Vám dobre ráno!" Prekrútila som očami a otvorila dvere od auta.

"Nechcela by si zájsť niekedy von?" Opýtal sa a oprel sa o plot.

"Prepáč, ale už niekoho mám." Odrovnala som ho tak, ako každý deň. Naštartovala som motor a vyrazila. V práci som bola za hodinu a Mark bol akurát pri pulte a Beth mu nalievala kávu.

"Aha už je tu!" Povedala mu a Mark sa ku mne otočil. Prišla som k nemu a pohľad som mala sklopený k zemi.

"Ja prepáč, ale zabudla som a potom prišla ku mne Sandra a....." Nedokončila som, pretože ma prerušil.

"To nič, chápem to." Usmial sa na mňa a dal svoju ruku na moje rameno.

"Čo tak dnes?" Usmiala som sa a navrhla mu.

"Platí!" Usmial sa a odišiel.

"Počuj, neviem aký máš s ním vzťah, ale dávaj si naňho pozor." Povedala úprimne Beth a pozrela som na ňu čudne. Prešla som za pult a dala si zásteru.

"Ako to myslíš?" Opýtala som sa jej a začala som robiť kávu. Zákazníci pomaly začali prichádzať a nám sa práca začala kopiť.

"No je to známy lámač sŕdc, takže len aby si potom nebola sklamaná." Žmurkla na mňa a išla obsluhovať zákazníkov. Chvíľku som ešte premýšľala no napokon som aj ja išla obsluhovať. Pán Carter sa tu objavil o pár minút, a tak ako vždy som mu dala čokoládový muffin a kávu.

"Dnes ti to pristane Tália." Usmial sa na mňa a pokynul nech si sadnem. Posadila som sa na chvíľku a čakala, čo sa bude diať.

"Ďakujem, inak ako sa máte?" Opýtala som sa zo slušnosti a usmiala sa.

"Veľmi dobre Tália, ďakujem. Ako ide práca?" Opýtal sa a odpil si z kávy.

"Tak snažím sa." Povedala som a potom som išla pracovať. Po konci pracovnej doby ma zarazilo to, že ma čakal pred reštauráciou.

"Nemusel si." Usmiala som sa prišla k nemu.

"Ale ja som chcel." Uškrnul sa a ukázal, že si mám nastúpiť. Nastúpila som teda a on na miesto vodiča.

"Kam pôjdeme?" Opýtala som sa no Mark sa len usmial.

"To je prekvapenie." Žmurkol na mňa a svoju ruku položil na moje stehno. Bolo to milé gesto no bohvie ako mi to príjemné nebolo.

Keď sme dorazili na miesto tak som mala od úžasu ústa otvorené dokorán.

"Je to nádhera!" Porozhliadla som sa okolo seba a kráčala smerom k jazierku, kde bola deka a piknikový kôš.

"Páči sa ti tu?" Opýtal sa a sadol si na deku.

"Samozrejme." Sadla som si tiež a pozrela naňho.

"Máš rada jahody?" Opýtal sa a vybral ich z košíka.

"Tie milujem!" Usmiala som sa a potom mi jahodu dal do úst. Zatvorila som oči a vychutnávala si ju. Potom sme sa najedli a začali zhovárať o všetkom možnom, čo sa nám v živote udialo.

"Tália, môžem niečo spraviť?!" Opýtal sa ma a ja som prikývla. Naklonil sa ku mne a než som stihla reagovať, tak svoje pery priložil na tie moje. Pocítila som nejakú elektrinu medzi nami, ale nechápala som, že neviem rozoznať, aké pocity k nemu cítim. No však spolupracovala som. Jeho bozky boli príliš drsné a intenzívne no pre tento krát mi to nevadilo. Keď som mala zatvorené oči tak som si predstavila, že je to Aron. Neskôr sme sa od seba odtiahli, lebo sme mali nedostatok kyslíka.

"Mali by sme sa vrátiť." Usmiala som sa a potom som sa vrátila spolu s Markom do auta. Domov ma odviezol no ešte vystúpil z auta.

"Tália!" Zvolal moje meno, a keď som sa otočila tak sa prilepil opäť na moje pery. Opäť, keď som mala zatvorené oči, tak som vnímala, že je to Aron. Vyzdvihol ma na ruky a pomaly so mnou vošiel do môjho domu. Položil na na gauč a začal bozkávať môj krk..........