I wonder why is he as he is

7

Povdychol som si a išiel do kuchyne. Ak nezomriem dnes na prežieranie sa tak, to príde neskôr, Jin sa o to postará. Nasúkal som do seba, toľko, koľko som len mohol, ale aj tak som tú kopu celú nevedel zjesť.

"Urobil som ti aj obed, tu je dóza." Jin mi ju dal na stôl a ja som prekrútil očami. "Jungkook! S očami sa neprevracia!" Znova som prekrútil očami a tentoraz si vzal do rúk varešku.

"Jin nie! Sľubujem, že nebudem prevracať očami!" Hrdo sa usmial a odložil varešku, keď som toto vystrašene zahlásil. "Ja už fakt viac nemôžem." Ukázal som na tanier a on sa zamračil.

"Mal by si jesť, lebo ešte stále rastieš, máš len 21." A je to tu zas zase ma má za dieťa. "Ale ja fakt už nevládzem." Prešiel si ma celého pohľadom a keď uvidel moje štenacie oči, tak mi kývol.

Postavil som sa zo stoličky, vzal obedár, objal Jina a vyrazil som do práce mojím autom. Cestou som si kusal do pery, lebo som bol nervózny, hlavne keď včera som sa urobil nad šéfovou fotkou.

Zaparkoval som ohlásil sa a oni ma poslali za ním na 37. poschodie. Nadýchol som sa a vydýchol, a vstúpil som do jeho kancelárie po zaklopaní.

"Vstúpte." Okamžite som sa zarazil nad jeho hlbokým hlasom. Prečo mi Hobi nepovedal, že má tak hlboký, úžasný hlas, z ktorého by sa vám postavili aj všetky chlpy na tele?

"D-dobré ráno." Super budem koktať? "Dobré ráno. Prosím posaďte sa." Ukázal na kreslá pred jeho pracovným stolom a ja som poslúchol.

"Vy ste pán Jeon, môj nový asistent predpokladám." Horlivo som zakýval hlavou, ale hneď sa za to mračil. "Viem, že sa dnešnej mládeži nedostáva toľko výchovy, ale chcem, aby ste tu predo mnou nikdy takto besne nekývali hlavou, ale rozprávali ako normálny človek, nie sme zvieratá, vieme rozprávať."

Wau tak už vidím to, čo myslel tým Hobi, že si potrpí na správaní. "Ospravedlňujem sa." Pípol som. "A rozprávame nahlas, ale nekričíme." Sklopil som pohľad a zahľadel sa na svoje ruky.

"S osobou, ktorou sa rozprávate by ste mali udržovať očný kontakt." Teraz ma tu bude týrať etiketou? "Ospravedlňujem sa." Zdvihol som pohľad k jeho krásnym tmavo čokoládovým očiam a rozpýval som sa.

"To je v poriadku, môžme na tom zapracovať. Späť k mojej asistencií, som Kim Taehyung váš nový šéf, teší ma." Postavil sa, prešiel od stolu ku mne a podal mi ruku. Postavil som sa tiež a podal mu ruku. "Aj mňa teší."

Ah bože! Prešla mnou vlna zimomriavok, keď som sa dotkol jeho ruky. Pustil ju a išiel si späť sadnúť. "Takže, mali by sme prebrať, čo všetko pre mňa ako asistent budete musieť zvládať a môhlo by sa vám to zdať možno trochu veľa, ale vybrali ste si túto prácu, takže sa s tým budete musieť zmieriť."

Začínam sa obávať. "Takže, chcem, aby ste ráno začali tým, že keď prídete do mojej kancelárie, ste mi išli urobiť kávu. Nemám rád tu klasickú, ale chcem, aby ste mi doniesli latté s kokosovým mliekom, penou a karamelom, bez cukru."
———————
Lol jeho požiadavky budú vysoké na Kookieho. ( Ale zatiaľ nemá o neho žiaden sexuálny záujem ).😕