63

376 25 7
                                    

"Jungkook..." Dovolil som si mu skočiť do reči. "Prestaň sa hrať na bezcitného, keď ním niesi ak by si ma aspoň trocha nemiloval nestalo by sa to všetko čo sa stalo." Naklonil hlavu na stranu.

"Nechal by si ma odísť a týmpádom by som sa nedozvedel o tom, čo sa ti stalo možno aj nie ale povedal si mi to. Po mesiaci prosenia o to, aby som mohol byť tvoj sme boli spolu viac než dvakrát a počítam aj to vo výťahoch."

Odvrátil hlavu na stranu a ja som mu začal zatiaľ prechádzať rukami po hrudi. "Nebráň sa tomu, ja ťa naozaj milujem a nikdy by som ti nedokázal ublížiť, nikdy by som ti neurobil to čo on, som tvoj, iba tvoj."

Otočil svoju hlavu smerom ku mne začo ja som si o neho oprel čelo. "Ja neviem čo znamená milovať Jungkook, pretože som na to zabudol, ale vážim si toho, aký si ku mne, že ti nie som jedno, ale viac ti neviem povedať."

Usmial som sa a sklopil pohľad. "Viac zatiaľ hovoriť nemusíš, toto mi zatiaľ bohato stačí. Na zbytku zapracujeme neskôr." Začal som ho bozkávať a snažil som sa mu do toho bozku vložiť všetko čo ku nemu cítim.

Naliehavo mi odpovedal a zhodil ma pod seba, ale tak, aby sa odo mňa neodpojil a bozk prehĺbil. "Ešte niečo Jungkook..." Vošiel dovnútra Jin a tým nás vyrušil. Hneď zo mňa Tae zliezol a normálne si sadol.

"Môžem prísť aj neskôr." Jakto že ešte nespí? Snažil som sa celkovo ukľudniť a hlavne spomaliť svoj dych, ale bol som až príliš roztúžený po Taem. Takže teraz nás ešte aj načapal.

"Nie kľudne už tu zostaň, keď si nás vyrušil." Možno to bolo troška drzé, ale bolo mi to momentálne jedno. Jin sa zamračil a následne uškrnul. "Tak hanblivý priateľ..." Pokýval hlavou a založil si ruky na prsiach.

"Jin nesmieš o nás nikomu povedať v žiadnom prípade, preto som ti nepovedal pravdu, lebo nikto to nesmie vedieť." Urobil som psie oči, vstal z postele a išiel som ho objať.

"Nepoviem, ale teraz sa pôjdeš najesť a hlavne ak niečo budete spolu robiť, tak nechcem počuť ani len vŕznutie nie že to ešte vzdychy." Prekrútil som očami a objal ho. "Ďakujem ti braček."

V dome kde je Jin by som si nedovolil niečo robiť na tento štýl s Taem, ani Taemu by som to nedovolil, ale jeho vzdychy som mohol počúvať. Budem musieť jesť ah jaj, ja som vedel, že sa nemám tešiť predčasne.

Pustil som ho. "Tak ja idem spať a zeleninu, pečivo, proste všetko mám prepočítané, takže ak neuvidím, že si niečo zjedol, tak keď sa vrátiš domov z vašej svadobnej cesty tak ťa čaká výprask vareškou."

Vypulil som oči a ihneď som si niečo utekal vziať, takže tam Tae s Jinom zostali sami, radšej ani nechcem rozmýšľať, nad tým čo by mu mohol všetko povedať, proste som sa začal pchať jedlom.

Tak počkať on povedal svadobná cesta? Prečo mi toto robí a hlavne pred Taem? On je schopný všetkého. Nemal by som ho varovať, aby ho nevolal Tae alebo Taehyung? Asi to nechám zatiaľ tak.

I wonder why is he as he isOnde histórias criam vida. Descubra agora