I wonder why is he as he is

101

To čo povedal ma rozplakalo, pretože nikdy mi nikto nič také nepovedal a počuť to od neho je ako keby som sa vrátil do minulosti a páčil som sa najvyššiemu cisárovi, kráľovi, je to proste lichôtka najvyššieho stupňa.

Tae obrátil svoju pozornosť na mňa a vyzeral byť prekvapený mojou reakciou, ale prečo? Čo by odo mňa čakal? To bolo tak prekrásne. Nikdy by som si nemyslel, že by z neho niečo také hlavne o mne vypadlo, ale teší ma to.

Neovládol som sa a pritiahol som si ho do veľkého hrejivého objatia. Na svoj problém som mohol zabudnúť, pretože ma uspokojil tak, že som si pomyslel, že by mi to stačilo až do smrti.

Je schopný sa zmeniť s láskou, aj leď láska nevie napraviť všetky veci. Toho som si vedomý. To čo mi povedal bolo ako keby mi Amorov šíp zasiahol srdce a ten už len tak nevyberiete.

Budem si pamätať čo mi povedal veľmi dlho až do mojej smrti, lebo na takéto slová človek nikdy nezabudne. Mačkal som ho v objatí tak ako keby som ho už v živote nemal vidieť, ale robil som to kvôli tomu čo konečne povedal.

Znamená to, že ma miluje? Je schopný ma milovať? Verím tomu, aj keď si myslím, že keď som toto z neho dostal, dlho mi nič také nepovie a slová ako 'milujem ťa', na tie si počkám dosť dlhú dobu.

Teraz v prvom rade je dôležité Jk, aby si si uvedomil, že týmto si nevyhral všetko čo si chcel takže musíš pokračovať ďalej, jasné? Neuspokojuj sa hneď prvou výhrou, musíš dôjsť až ku konci dúhy.

Tam ťa čaká až ozajstný poklad. Odtiahol som sa a pozrel som sa na neho. Pousmial sa na mňa a naklonil hlavu na stranu. "Ja ťa tak strašne ľúbim." Stále som mal slzičky v očiach, ale nehodlal som ich pustiť.

Nevedel som, čo si v hlave myslel o tom čo som mu povedal, ale tak veľmi by som to chcel vedieť. Potreboval by som to vedieť, aby som vedel, ktorým smerom sa mám teraz uberať a kde mám ešte pracovať.

Treba mi myslieť podľa mňa hlavne to jeho znásilnenie. To znásilnenie bolo najväčším prelomom v jeho živote, takže mal by som sa hlavne zamýšľať nad tým a nad Jiminom. Jimin je stále problém.

Je možné, že keby sme sa vrátili z Paríža, tak by sa ku nemu mohol vrátiť, už ho natoľko poznám. Je dôležité, aby som ho ovplyvnil natoľko, aby sa ho vzdal, musím sa ho na neho trocha opýtať, ale nie tak, aby som ho naštval.

Musím byť teraz opatrný. Nemôžem to nazvať bojovým plánom, to čo si chcem dobre premyslieť, pretože nechcem mať pri ňom všetko naplánované, lebo sa môžem v niektorých veciach mýliť, ale potrebujem premýšľať.

"Jungkookie?" Otočil som na neho hlavu a zaklipkal očami. Ako dlho som bol mimo? "Áno?" Uchechtol sa. "5 minút ti lúskam prstami pred tvárou." Bože môj! To je chyba! Nemôže si myslieť, že mu nevenujem pozornosť!

"Prepáč zamyslel som sa to nie je o tom, že by to bolo zaujímavejšie než ty, ale no rozmýšľal som nad tebou takže..." Skočil mi do reči. "Upokoj sa Jungkookie v poriadku, pospinkaj si trocha musíš byť unavený."