I wonder why is he as he is

36

Zastavili sme na parkovisku pod budovou, vypol som motor, vytiahol kľúče a vzal mobil do ruky. "Nevolaj mu teraz."

Otočil som sa na pána Kima, ktorý ma skenoval prísnym pohľadom. Milujem ten pohľad, úplne z neho mám problém v boxerkách, vždy.

"Prečo?" Nedávalo mi to zmysel, prečo by som mu nemohol volať. "Pretože si v práci a ja to nestrpím."

Čože?! "Veď sme tu len my dvaja!" Zamračil sa. "Nezvyšuj hlas, to je za prvé, za druhé ja si určujem pracovný čas, kedy ty..."

Naklonil sa ku mne a začal mi ďobať do hrude. "Budeš rešpektovať pracovné pravidlá a k tým pravidlám rozhodne patrí to, že kedykoľvek a kdekoľvek som tvoj šéf počas tvojho určeného pracovného času, takže sa tak ku mne budeš aj správať a ak prejavíš čo i len najmenší cit ku mne počas toho času, končí to celé, je ti to jasné?"

Prekrútil som očami a chcel som sa otočiť späť, ale zastavil ma. "Za ďalšie neprekrúcaj očami, lebo dostaneš na zadok."

To už ma trocha prebralo, takže som prehltol. "Dobrý chlapec, teraz vystúp a správaj sa tak ako sa máš správať."

Urobil som presne to, čo mi povedal, že mám urobiť a dokonca som mu otvoril aj zdvorilo dvere. "Budeš poslúchať rozumieš?"

Bol som vyvedený z miery, ale súhlasil som. "Áno pane." Pripadal som si ako nejaký voják, ktorý dostáva rozkazy a musí ich splniť, proste vojenská škola.

Usmial sa a smeroval si to rovno k výťahu, ktorý ide z podzemia do budovy. Samozrejme som ho nasledoval ako nejaký psíček, poslušný psíček.

Nastúpili sme teda do výťahu, kde som sa cítil nepríjemne, keďže som ho musel poslúchať a tak v tom úzkom priestore som sa na neho nemohol vrhnúť.

Dýchal som prerývane a žužlal som si nervózne peru. "Ihneď s tým prestaň Jungkook a upokoj sa." Vážne?! On necíti to napätie, nie je to ako včera alebo ktorýkoľvek iný deň ten mesiac, čo ma odmietal.

"Musíš sa naučiť ovládať a ja ti s tým pomôžem, výťahy môžu byť tvojím tréningom tiež." Sme tu sami, vážne sa na neho nemôžem vrhnúť?

Nervózne som prešľapoval z nohy na nohu. Ešte koľko poschodí? Nezvládam to. "Vydrž už len 20 poschodí."

Nech aspoň na mna nehovorí, lebo ten hlas, ten jeho hlas do riti... Nezvládol som to a vrhol sa na neho ako nejaká šelma túžiaca po potrave a moja potrava bola v tomto prípade jeho pery.

Vrhol som sa na neho tak, že som na neho skočil, omotal si svoje nohy okolo jeho pása, ktoré mi hneď chytil a začal som ho dravo bozkávať.

Pritom ako sme vyvádzali, sa pán Kim natiahol k tlačidlám a stlačil núdzové tlačidlo stop. Potom sa so mnou otočil pritlačil ma stále držiac o stenu výťahu a začal si brať moje pery.

Zavdychal som mu do úst, keď sa na mňa pritlačil silnejšie rozkrokom a stlačil mi zadok. Hneď tú príležitosť využil a vrazil mi tam svoj skúsený dokonalý jazyk, ktorý som s radosťou a túžbou prijal.

Keď nám dochádzal kyslík, tak sa odo mňa prudko odlepil, pustil ma a začal zbierať kyslík do svojích pľúc. "Už dosť!" Vydýchol a stlačil tlačidlo, aby sme mohli pokračovať.
————————
Niekto dostane trestík najbližšie😏😇