I wonder why is he as he is

23

Po fotení som ho vzal domov a išiel som nachvíľu dole. Chvíľu som rozmýšľal, že či to mám urobiť alebo nie, ale nakoniec som mu o 18:30 zaklopal na dvere.

Som idiot! Môžem ešte zdrhnúť? A vtom sa otvorili dvere, kde stál on, ale tentoraz oblečený, nie ako minule.

"Jungkook, čo tu robíš?" Nič som nepovedal, len som vstúpil dnu. "Prišiel som sa porozprávať."

Zaklipkal očami a pozrel sa na čas. "Vieš, že mám schôdzku." "Nevolal som mu." Hneď ako to dopovedal som mu odpovedal ja.

Zmätene až trocha naštvane na mňa pozeral. "Prečo?" Nič som nehovoril, len som tam stál. "Dáš si niečo?" Opýtal sa ma ako správny hostiteľ.

"No...ja... dal by som si vás a preto som prišiel." Zastavil sa v kroku do kuchyne a ja som tam zrýchlene dýchal, pretože som to zo seba konečne vypustil.

Otočil sa na mňa s tým úsmevom, čo ma dostával do kolien. Začal robiť ku mne veľké kroky a opakoval neveriacky moje meno, pričom krútil hlavou.

"Jungkook, Jungkook, Jungkook. Ty by si ma chcel?" Poslednú vetu mi zašepkal sladko do ucha až som sa striasol.

Zasmial sa nad mojou reakciou a zastrčil mi pramienky vlasov poza ucho. Pod tým dotykom som sa znova striasol.

"Tvoje telo na mňa krásne reaguje." Znova mi zašepkal do ucha a ako inak tak sa nad tým zasmial a ja som sa znova striasol.

Prestanem sa triasť? Po chvíli sa mi podlomili kolená a ja som pred ním kľačal. "Prosím, urobím čokoľvek."

"Čokoľvek?" Zasmial sa a pozrel sa mi do očí. Pokýval som hlavou a on sa znova zasmial. "Prepáč mi to Jungkook, ale ja ťa nechcem, už si ti hovoril prečo."

"To sa môže zmeniť! Zmeňte to kvôli mne prosím." Sakra! Čo mi je? Čo to robím?

"Tak naivný a neskúsený." Zasmial sa a pohladkal ma po vlasoch. "A ešte k tomu panic." Čože?!

"Odkiaľ..." "Odkiaľ to viem?" Pokýval som hlavou a on sa zasmial. Ten jeho smiech ah~. "Vieš Jungkookie ja nie som obyčajný bussines man a vtom je to kúzlo."

O čom to hovorí? "Málo ľudí vie, že som neštudoval ekonómiu, ale psychológiu, vo firme je to o tom mať správny prístup k ľuďom, aby si ich donútil pracovať, tak ako chceš, aby firma bola úspešná..."

Začal ma hladkať znova vo vlasoch. "Nie je to len o financiách z toho si urobíš aj nejaké kurzy, ale psychológia je lahôdka a hodí sa ti úplne vo všetkom."

Už mi začína dochádzať plno vecí... "Ako napríklad v lúštení osobností, klamstiev, reči tela a tak... ver mi, že dávno viem, že nado mnou slintáš, asi od vtedy, čo si mi vstúpil do kancelárie a práve preto som ti dnes v aute povedal, že ťa nechcem, ale ty si tu... čo s tebou urobíme?"

"Potrestajte ma." Čo som to práve povedal? Prehltol som a pozrel som sa na neho s nádejou v očiach.

"To by si chcel?" Pokýval som hlavou, ale on ma len pohladkal, dal mi pusu na čelo, zasmial sa a odišiel do kuchyne. Prečo mi to robí? Veď ja ho dostanem, nevzdám sa ho, pokiaľ ma nebude chcieť.
————————
Kookie, Kookie, Kookie... čo to len robíš? Prečo nepočúva svoje svedomie, ktoré je to rozumné a drží ho späť od Taeho? Teraz sa len strapnil, lebo ho Tae odmietol.🤷🏻‍♀️