I wonder why is he as he is

113

Sledoval som jeho oči a potom si povdychol. "Tae... um... ja... nechcem ti zničiť kariéru, nikdy som nechcel, aby som ti spôsobil problémy." Zamračil sa a preplietol si so mnou prsty.

"Jungkookie čo to vravíš?" Uvedomujem si, že ak mu poviem, že je koniec zraním ho a už vážne nikdy nebude milovať, lebo by som bol už druhý, ktorý by mu zlomil srdce navždy by ma znenávidel.

Znova som si povdychol a rozhodol som sa ho aspoň na to opýtať. "Tae... je pre teba dôležitejšia láska alebo tvoja firma, peniaze a reputácia businessmana?" To ako sa na mňa po tej otázke pozrel ma dosť vystrašilo.

Musel som prehltnúť a zadržiavať slzičky, aby som sa hneď nerozplakal, lebo som sa bál, že by som počul krutú pravdu. "Prečo sa ma na to pýtaš Jungkookie?" Pozrel som sa na neho s iskričkami v očiach.

"Pretože to proste musím vedieť, pretože som ti práve možno pokazil veci v tvojom živote, ktoré si toľko budoval, tvoju firmu a tvoje spolupráce s inými firmamy, ale hlavne tvoju reputáciu, tak by som chcel vedieť či si vyberieš mňa ako tvoju lásku alebo ma necháš na kraji zahodíš ma, len aby si svoju reputáciu nejako napravil, viem, že ma to zabolí najskôr, ale chcem to vedieť."

Uchechtol sa a odtiahol sa odo mňa, zatiaľ čo ja som stále sledoval jeho oči a nadvihol som sa na rukách. "Ach Jungkookie~ ty si si myslel, že si moja láska? Že ťa naozaj milujem, že niekedy medzi nami preskočila nejaká iskra?"

Tak toto je ešte horšie ako som čakal a bolí to ešte viac ako som čakal. Už som sa nedokázal ovládať a zadržiavať slzičky, proste som ich nechal voľne prúdom tiecť. Vážne ma nemiloval ani len sekundu?

Tá jeho psychológia si so mnou pohrávala a donútila ma si myslieť, že ma miloval aspoň chvíľu a on to na mňa dokonale zohral. Hah, je dokonca aj dobrý v herectve. Je niečo čo mu nejde?

"Myslel si si, že by som ťa mohol milovať, takého chlapca ako si ty?" Sklopil som hlavu. Čo som si to len myslel? "Vážne tomu veríš?" Zakňučal som, myslím, že som viac na dne nemohol byť.

"Pretože ja nie, pretože ty veríš vo mňa a moju lásku od začiatku a vieš čo? Ja tiež." Chvíľu mi trvalo až som spracoval čo presne povedal a až som svoje slzy zastavil. On povedal... nie... "Čo si to povedal?"

Usmial sa, ale nakoniec sa aj zasmial. "Hlupáčik veril som v teba už od začiatku, proste som vedel, že je na tebe niečo inak, videl som aký si a vedel som čo z toho vznikne aj keď som sa tomu bránil, lebo som sa bál a vieš čo? Ak si mám vybrať iba jedno tak teba, len dúfam, že ty tiež, inak by som sa poriadne strápnil a neviem čo by som urobil, ale podľa všetkého čo som videl dúfam, že sa nemýlim a že ma ľúbiš ty."

Mal som mu chuť to vrátiť, to ako toto celé začal a akým tónom to hovoril, že mi spôsoboval bolesť, ale nemohol som, pretože som bol tak šťastný, len dúfam, že svoj názor nezmení.