I wonder why is he as he is

35

Zaklipakal som očami a naberal som kyslík do pľúc. Dnes už na mňa toho bolo až príliš veľa na začiatok dňa.

V jednu chvíľu som sa cítil opečúvaný, druhú ľahostajný všetkým, tretiu smutný, štvrtú nahnevaný a piatu milovaný a vzrušený, proste výbuch emócií.

"Nasadni do auta." Zašepkal mi pán Kim do ucha a ja som ho poslúchol, hneď potom, čo som sa ohol, aby som mohol zo zeme zdvihnúť kľúče.

"Neprovokuj ma." A hej vlastne som sa skláňal po tie kľúče chrbtom k nemu, takže som na neho mal vystrčený zadok. Prečo by som nemohol?

Ohol som sa ešte viac a zavrtel zadočkom. "Hm... ty provokátor!" Pohladkal ma po ňom a potom ma po ňom silno čapol.

"Ah~" Zasmial sa a sám ma chytil za pás, aby ma k sebe natlačil a narovnal som sa. Prešiel mi perami po uchu a zašepkal mi doň.

"Je pracovná doba Jungkookie, takže sa so mnou nezahrávaj, lebo to tvoj zadok po pracovnej dobe neprežije."

Prehltol som dosť nahlas, nad čím sa zasmial. Odomkol som auto a obaja naraz sme otvorili dvere od auta, kde sme následne nasadli.

Vložil som kľúčik do zapaľovača, nastavil vyhrievanie, lebo vonku bola celkom zima aj keď sme boli v podzemnej garáži a zapol som si pás.

"Mám otázku." Povedal som a zahľadel sa do spätného zrkadla. "Počúvam." Myslel som si, že odmietne odpovedať, ale keď povedal, že mám pokračovať, tak som bol mierne prekvapený.

"Hovorili ste mi, že máte vyštudovanú psychológiu..." "Áno to mám, ale nič ti k nej nepoviem, svoje triky si nechávam pre seba."

Povdychol som si, lebo som chcel vedieť aj nejaké triky, ale teraz som potreboval vyriešiť problém menom Jin.

"Nie... ja... potrebujem pomoc." "Akú?" "No... môj brat... včera mi volal a nie raz, lebo som mu tak omylom zabudol povedať, že idem k vám, no a... nemyslel som si, že..."

"Že budeš môj? Že ti na to kývnem, keď som ťa už toľko krát odmietol?" "Presne! A teraz mám 23 zmeškaných hovorov od neho, 15 od Hobiho, 45 správ a volali mi dokonca aj rodičia a keď volajú oni, tak je to už vážne."

Keď mi to znova doplo, tá vážnosť situácie, tak som bol zase nervózny a preto som zovrel volant pevnejšie do rúk, zahryzol som sa do pery a nervózne si ju žužlal.

"Má to jednoduché riešenie a pravdu by si nemal povedať." "Prečo? Lebo by chceli o mne vedieť viac informácií a to rozhodne nechcem."

"No a aké je to riešenie?" "Povedz, že máš priateľa, ktorý zostal prvý krát sám doma bez rodičov a bál sa, tak si s ním zostal."

"To znie fajn, ale čo ak sa ma na neho budú pýtať?" "Povedz, že je veľmi hanblivý a že nechce, aby niekto vedel o vašom vzťahu, to ti získa tak mesiac času."

"A čo potom?" Keďže som šoféroval, tak som si vôbec nemohol všímať ako sa tvári a čo robí, takže som bol mierne deprimovaný. "To zariadim, ak dovtedy vydržíš."

Pff! Vydržím to s ním, nech mi urobí čokoľvek, lebo znamená pre mňa všetko a nedokážem sa ho ako som už hovoril vzdať.
———————
Kto je rád, že pán Kim sa nevie držať od Jungkooka ďaleko?