I wonder why is he as he is

46

"A čo ty? Koľko máš vlastne rokov?" Nachvíľu som pozrel dopredu za Taem, aby sme ho nestratili a potom som odpovedal. "Mám 21 rokov." Pri tejto vete sa pani Kim ešte viac rozžiaril úsmev.

Musel som jej ho opätovať, ale vtedy ku nám už prišiel Tae, trocha menej naštvaný. "Tak poďme už som vybral reštauráciu." Prekrútil som očami, keď ju potiahol za ruku smerom preč odo mňa, ale ku sebe.

Nech to kľudne skúša i tak sa s ňou budem rozprávať. Vošli sme do luxusnej reštaurácie, veď ako inak a hneď na nás zaostrila pohľad čašníčka. No samozrejme prišla superhviezda.
V momente sa zdvihla a utekala ku nám.

"Dobrý deň pán Kim stôl..." Prezrela si nás. "Pre troch?" Pomaly prikývol a žmurkol na ňu. No samozrejme, že sa hrá na milovníka žien, bodaj by sa prezradil. Prečo to vlastne zakrýva?

Tá čašníčka tam niečo ťukala do tabletu a ochvíľu na to nám venovala pozornosť. "Prosím nasledujte ma, zavediem vás ku vášmu stolu." Nasledovali sme ju a následne sa usadili na naše miesto.

Čašníčka nám rozdala menu a my sme si začali vyberať. "Pani Kim aké jedlo máte najradšej?" Snažil som sa s ňou rozprávať, aby mi potom rozprávala ona o Taem, len ju potrebujem rozhovoriť.

Nie že by som ju chcel využiť, ale bol by som rád keby mi o ňom začala hovoriť. "Môj Kimie má najradšej japchae ale ja by som povedala, že pre mňa je to kimbab." Japchae? Skúsim mu ho niekedy uvariť.

"Mami... mohla by si prosím spomínať menej informácií o mne?" Tae mi venoval varovný pohľad. "Nie, veď keď mu to nepovieš ty, tak mu hovorím informácie ja."

Tae si povdychol a naštvane pozrel z okna, potom sa venoval menu. Stihol som si zatiaľ vybrať niečo na jedenie, typujem, že to bude financovať on a keď nie tak ja to prežijem a toľko už si to zaplatím.

Po chvíli prišla ku nám čašníčka a ja spolu s pani Kim sme si objednali nejaké jedlo zatiaľ čo  prišiel rad na Taeho. "Doneste mi prosím fľašu vína Chardonnay a japchae poprosím."

Tae zavrel menu a mne to prišlo normálne, čo si objednal, až pokiaľ som sa neotočil na pani Kim, ktorá pozerala na svojho syna ako keby si objednal neviem čo. "Ty už zase piješ?" Jak ako zase?

"Dobre vieš, že ti stačí pohár a si mimo reality, ale ty nie, objednáš si celú fľašu." Tae si naštvane povdychol a pozrel zase von oknom. "Môžem sa opýtať na to jeho pitie?"

Ešte som sa ani po tej vete nenadýchol a už Tae do toho hovoril. "Nie nemôžeš." Jeho som nepočúval, svoju pozornosť som venoval pani Kim. "Ale, jeden čas pil a chodil mi domov úplne opitý a to nemusel mať ani veľa."

Teraz ma to napadlo, musím sa jej opýtať aj na tú prezývku. "No... a čo to oslovovanie, ak sa môžem opýtať, myslím Tae." Zdalo by sa, že by mi to aj povedala, ale pri položení tejto otázky sa Tae prudko postavil.

"Opováž sa mu to povedať." Vyrázne zdôraznil Tae cez zuby a naklonil sa bližšie ku nám. Čo je také hrozné na tej prezývke? Nechápem. Musím to ale vedieť za každú cenu.
———————
Žeby ste sa to už naozaj dozvedeli? A čo si myslíte o Taeho pití? Prečo vlastne pil? Prečo pije teraz? Povie mu pani Kim viac?