I wonder why is he as he is

38

Zaviezol som ho teda domov. Keď vystupoval, bolo mi strašne ľúto, že s ním dnes nemôžem tráviť čas, vyzeral som ako zmoknuté kuriatko.

Otvoril dvere na mojej strane, nahol sa ku mne a vlepil mi pusu na ústa. Nemohol som to nechať len tak a bozk som predĺžil, no on sa hneď odlepil.

"Pokoj Jungkookie, vydržíš bezo mňa." Zakrútil som hlavou, hoci som sa pri ňom už naučil za ten mesiac rozprávať celými vetami.

On sa iba na mne zasmial, prešiel mi rukou po stehne, odtiahol sa a zavrel dvere. Sledoval som ako sa vzďaľuje od mojeho auta a ako vytiahol zo svojho vrecka mobil.

Niekomu volal a to sa mi nepáčilo. Komu by volal o tomto čase? Snažil som sa to nejako neriešiť a vybral sa domov.

Keď som prišiel domov, svoje kľúče som hodil na stolík a skopol zo seba topánky. Nemal som náladu, chcel som byť s ním.

"Preboha! Jungkook! KDE SI SAKRA MINULÚ NOC BOL!" Začal na mňa Jin kričať, hneď ako ma zbadal. Pokýval som plecami a išiel do obývačky.

"MLADÝ MUŽ ODPOVEDAJ!" Povdychol som si a sadol si na gauč. "Bol som zo svojím priateľom, stačí?"

Jin na mňa vytreštil oči ako keby som mu práve povedal, že som mimozemšťan. "Priateľom?! Ja som si už myslel, že si mŕtvy! Od kedy máš priateľa?!"

Ah bože, teraz už len, aby mi uveril. "Sme spolu mesiac, ale nikomu som to nehovoril, lebo je dosť bojazlivý, bojí sa, že by to niekto v jeho okolí zistil."

Jin vyzeral, ako keby sa to snažil spracovať a pochopiť. "Aspoň mne si to mohol povedať. Bol si u neho? Čo ste spolu robili?!"

Um... žiadne zvrhlé veci určite nie. Hah... Keď si na pána Kima spomeniem... "Haló! Zem volá Jungkooka!"

Prebral som sa z toho, ako som si ho predstavoval so mnou v kúpeľni a na sedačke. "Nič sme spolu nerobili, len nemal doma rodičov a bojí sa byť sám doma, tak som s ním zostal."

Znova ma Jin skúmavo pozoroval, ako keby aj on mal vyštudovanú psychológiu, no ja viem pomerne dobre klamať.

"Fajn budem ti veriť, ale ak mi klameš... nepraj si ma s mojou vareškou. Mimochodom mal si zavolať." Prekrútil som očami.

"Len som na to zabudol, prepáč. Mohol by som ísť za ním?" Napadlo mi to v tejto chvíli a bol som za to rád.

"Prosím, zostaň dnes doma." Povdychol som si, lebo ma prosil tými svojími psími očami. "Fajn, ale zajtra idem za ním."

Jin horlivo prikývol hlavou a objal ma. Večer sme pozerali telku, zapli sme si film, ale ja som ho vôbec nevnímal, myslel som len na neho, na pána Kima.

Aspoň mu zavolám, chýba mi. Jin už aj tak spal, tak som sa potichu vytratil do svojej izby, aby som mu mohol zavolať.

Keď som vytočil jeho číslo, tak som bol mierne nervózny. Čo mi na to povie? Bude nazlostený? Čo ak už spí? Čo asi teraz robí? Budem mať sex cez telefón?

Aký je vlastne sex cez telefón? No... asi by som povedal, že nie je taký dobrý ako reálne, lebo toho človeka reálne ani nebudem vidieť.