I wonder why is he as he is

66

Dovolil som si do nej nahliadnuť a teda tým skontrolovať, že aj v nej má oblečenie, ale keď som tak pozeral, oblečenie tam síce bolo, ale bolo tak aj niečo čo celkovo odtrhlo pozornosť od jeho vecí.

Nevedel som síce čo tá vecička je, ale vyzerala zaujímavo. Možno nejaká hračka na zahnatie nudy? Netypoval by som ho na také veci, no nič. Vzal som teda jeho príručnú batožinu, lebo kufor sa mi rozhodne trepať za ním nechcelo.

Zamkol som auto a vrátil som sa našťastie bez ďalších otázok Jina za Taem. On si spokojne hovel na mojej posteli celkom nahý, už ani nemal ten uterák, ale ak by som mal pred sebou plátno tak by som toto umelecké dielo nakreslil mile rád podľa predlohy.

Tú perinu už asi nikdy nevyperiem, dúfam, že bude cítiť po ňom. "Kim Taehyung nevyvaľuj sa tu takto na mojej posteli!" Uchcetol sa a posadil sa s intenzívnym pohľadom smerovaným na mňa.

"Stojíš tu a pozeráš na mňa v tých dverách asi tak 5 minút, tak nehovor, že sa ti to nepáči, to je za prvé a za druhé moje meno nespomínaj nikdy takto normálne rozumieš mi?" Posledné slová zvýraznil svojím zämatovým hlasom.

Na mojim tele sa vytvorilo asi tisíce zimomriavok. Nemal som slov. "Aj tak viem nad čím približne rozmýšľaš podľa tvojho výrazu." Zamračil som sa a zakrútil hlavou, aby som striasol myšlienky.

"T-tu je vaša batožina pane." Super vracia sa mi koktanie, už som si myslel, že som sa s ním dávno rozlúčil. "Poď sem~" prehltol som guču v hrdle a prišiel bližšie, ale nie až veľmi. "Čo si objavil v tej taške?"

Zakrútil som hlavou, akože som vôbec v jeho taške nebol a urobil psie oči. "Neskúšaj to na mňa, viem aký si Jungkookie~ oslovilo ťa tam niečo?" Znova som zakrútil hlavou a podal som mu tašku.

Uchcetol sa a pozrel sa na prvú vec, ktorú videl na vrchu, tá ktorá má oslovila. "Tak toto ťa oslovilo?" Zakrútil som hlavou a odvrátil zrak. "I-idem do sprchy." Vzal som si bleskovo svoje veci a odcupital som do sprchy.

Až v sprche som si vydýchol a bol som rád, že som mu zdrhol, fakt nechcem riskovať nič v dome s Jinom. Keď som bol hotový, tak som sa iba poutieral a obliekol sa.

Svoje veci zo včerajška som hodil do práčky a išiel som rovno za Jinom. "Dobré ráno... wau to je pre koho?" Vypulil som oči, lebo celý stôl zaprataný všeliakými vecami, dobrotami. "To je pre nášho hosťa."

Prekrútil som očami a kúsok som chcel ochutnať, ale Jin mi capol po ruke skôr ako som sa toho stihol dotnúť. "Au!" Zamračil som sa a začal som si fúkať ruku. "Budeš jesť až keď príde náš hosť do kuchyne."

Znova som prekrútil očami a napadlo mi, že by som mu mohol pomôcť. "Nepotrebuješ pomoc?" Jin sa zamračil a pozeral na mňa ako keby som niečo kul, tak som len zdvihol ruky v obranom geste do vzduchu a cúvol som.

"Choď po svojho priateľa." Neveriacky som zakrútil nad tým čo povedal hlavou a keď som naozaj po neho chcel ísť, tak už som počul ako ide dole schodmi sám. "Ani netreba, vieš ovládam telepatiu."