I wonder why is he as he is

11

Po niekoľko dlhých hodinách som tie papiere zo štatistikou dokončil a doniesol som to pánovi Kimovi. "Veľmi dobre Jungkook, si šikovný."

Pokýval som hlavou a vtedy ma poprosil o obed. "Dnes to nechám na tebe Jungkook, aby som vedel, ako vyberáš jedlo ty, takže mi skoč po niečo lahodné prosím."

Pokýval som hlavou a vybral sa do mesta. Hneď ako som vyšiel z budovy som narazil na Hobiho. "Preboha! Čo tu robíš a jak si vedel, že teraz výjdem?"

Usmial sa a poklepal ma po pleci. "Viem predsa asi kedy je Jungkook, veď je to môj budúci manžel." Zasmial som sa nad tým a začali sme niekam kráčať.

"Čo si dá môj manžel na obed?" Znova som sa zasmial. "No... nepovedal mi, že čo chce, že vraj chce vidieť aký mám výber jedla, tak povedal, že mu mám vybrať niečo sám."

Hobi ma zastavil a vypulil oči. "To akože fakt? Nechal ťa vyberať jedlo?" Pokýval som plecami a pokračoval vo svojej ceste. "No... a čo mu chceš doniesť?"

Znova som len pokýval plecami nad tou otázkou. "Nevieš o niečom, čo má rád, lebo by som si chcel u neho vylepšiť reputáciu."

"Čo si urobil?" Zastal som a pozrel sa na Hobiho. "Nedodržiaval som s ním očný kontakt, zabudol som sa mu predstaviť a namiesto áno som mu povedal uhm."

Hobi sa zasmial a poklepal ma po pleci. "Ty sa nevieš správať v spoločnosti? Jaj Kookie, Kookie." Zamračil som sa. "Ja sa viem správať v spoločnosti, ale bol som z neho mimo."

"Počkaj jak akože mimo?" Znova ma zastavil až som si musel povdychnúť. "Môžeme to riešieť neskôr? Sme teraz na ulici a ja ti také nechcem rozprávať tu."

Hobi pokýval hlavou a my sme vošli do nejakej reštaurácie. Taemu som objednal nejakú polievku a nejaké druhé jedlo a potom sme si s Hobim sadli.

Jedol som Jinove jedlo, ktoré som si zobral zo sebou a Hobi si niečo objednal tu v reštike. "Tak hovor." Podpichol ma, keď som si povzdychol.

"Včera, keď som prišiel domov, neviem čo to do mňa vošlo a proste som si našiel jeho fotky, začal mi pripadať sexi asi kôli tomu alkoholu, čo som vypil a proste som sa urobil nad jeho fotkou, vďaka tomu som teraz z neho mimo."

Hobi sa začal dusiť jedlom, ktoré práve jedol a ja som len pokýval nad trapnosťou situácie ramenami. "Čože si urobil?!"

Povzdychol som si a zopakoval som mu, že som si vyhonil nad jeho fotkou. "To si robíš snáď srandu! Vieš, že som si ho zabral!"

"Áno viem a aj ti ho prenechám len proste mi včera asi šiblo, ale on nemá čas na vzťahy povedala mi to kolegyňa, ktorá nad ním slintala."

"Až ho budem šukať ja, tak si čas na mňa vždy nájde." Povedal proste Hobi, ale to už som sa pre zmenu dusil ja jedlom, no o chvíľu sa to zmenilo na smiech.

"Nesmej sa zo mňa! Bude to pravda a ešte ma bude prosiť, aby som ho ošukal." A toto bolo to, čo sa mi vrylo do pamäte a nad čím som dlho premýšľal, keď som prišiel k Taemu do apartmánu a zistil som čo je zač.
————————
😏😏😏