I wonder why is he as he is

59

"Znásilnil ma Jungkook! On ma znásilnil! Miloval som ho, ale on sa iba so mnou hral a-a znásilnil ma!" Trhal sebou a kričal aj keď som sa ho snažil udržať, aby toľko nevystrájal.

Chápal som ho, ale potreboval som ho ukľudniť. Pevne som ho držal a tlačil k sebe. Neviem síce kto mu ublížil, ale nedovolím, aby sa nad tým niekedy trápil, samozrejme mu chcem pomôcť si zvyknúť na jeho meno.

Momentálne som nedokázal myslieť na niečo iné ako je on aj keď mi ublížil, potreboval ma a všetko čo urobil, urobil len kvôli tomu idiotovi, čo mu to urobil, kvôli nemu je taký aký je aj keď je to sexi.

Stačí mi len to, že mi to povedal, že mal na to odvahu, že to povedal iba mne a nikomu inému a všetko mu za to odpúšťam aj keď ma začína páliť zadok z toho ako na tej zemi sedím.

Neviem ako ho mám oslovovať, ale neviem si predstaviť ho oslovovať inak teraz v tejto chvíli ako nejakými osobnými prezývkami. Skúsim to ako jeho mama.

"Kimie ideme, ľahneš si dobre? Zostanem pri tebe aj keď by som sa potreboval na zajtra zblaliť, ale to môžme nejako poriešiť." Na moje šťastie sa ukľudnil a ja som ho k tomu ešte hladkal po chrbáte.

Úplne sa na mňa natlačil a ovinul sa okolo mňa ako malé mačiatko, keď sa bojí, že spadne. Nemal som vôbec silu ho zdvíhať, takže som sa akosi len postavil a ťahal ho, ale mal som pocit, že ondliem.

Najprv ma doriadi a potom chce aby som ho niesol tak fajn. Vyhrnul som si rukávy a vzal ho pod kolenami do náruče. Bol pre mňa ťažký, ale pomohlo mi to, že som sa rozbehol a rýchlo hodil do postele.

Podlomili sa mi kolená a zvalil som sa na zem, ale neodpadol som, za čo som bol rád, vydýchol som si a nejako sa vyštveral na posteľ. Pritiahol som si ho do náruče a najďalej som ho upokojoval.

Nedivím sa, že mi to nechcel povedať, že to niekomu nechcel vôbec povedať. Neosprchoval som sa, neumyl som si zuby a ráno sa musím ešte zbaliť. Vidím to na to, že dnes nespím. Lebo by som musel i tak skoro vstávať.

Dúfam, že bude spať aspoň Tae. Pozeral som do stropu a prehraboval mu vlasy, ale stále smrkal. "Kimie spinkaj prosím." Kto by povedal, že je taký citlivý?

Predtým keby niekto povedal, že plakal by som si asi dal facku za to, že by som aspoň na sekundu tomu veril a teraz tu mám vo svojom náručí rozkošné, malé, uplakané stvorenie.

Nastavil som si budík, keby som zaspal a čakal kedy Tae zaspí. Na moje šťastie po chvíli zaspal úplne nalepený na mne, že som skoro nevedel dýchať, ale nechal som ho. Celú noc som nespal, len ho pozoroval.

Bol rozkošný. Uprostred noci som sa ho od seba snažil odlepiť, ale bolo to ťažké, zakaždým, keď som ho trocha odstrčil mi zakňučal. Keď sa mi to konečne podarilo odišiel som do sprchy.