I wonder why is he as he is

47

"Kimie upokoj sa prosím." Pani Kim ho chytila za jednu ruku, ktorou sa opieral o stôl a pohladkala ho jemne po nej, okrem toho nahodila nežný úsmev, ktorý zmierňoval následky.

Tae prudko vydýchol a sadol si späť na stoličku. Netrvalo dlho aj keď na chvíľu zavládlo trápne ticho a doniesli nám naše jedlo.

Taemu pred nami otvorili víno a kúsok mu naliali do pohára, ale keď čašníčka odišla, dolial si ho do plna. Pani Kim iba nad tým zakrútila hlavou a mňa trápilo, že sa najkôr opíja kvôli mne.

Začal som teda jesť a hrabal som sa v tanieri, ani som veľmi nemal chuť. Neviem ani kedy to stihol, ale pohár vína som už len videl prázdny. Prezrel som si ho a vtedy som zistil, že celý čas na mňa pozerá.

Zrazu sa ale postavil, už len rozmýšľal čo zase som urobil, ale oznámil, že ide na toaletu, pričom mi venoval intezívny pohľad, ktorý hovoril úplne za všetko.

Bolo mi jasné, že tým ma varoval, aby som sa na neho počas jeho neprítomnosti nepýtal, ale ja som musel. Hneď ako ho už nebolo vidno som sa otočil na pani Kim.

"Prosím odpovedajte mi musím to vedieť, mám pocit, že je to veľmi dôležité. Prečo tú prezývku nemá rád? Prečo nechce, aby ho niekto oslovoval Tae alebo Taehyung?"

Pani Kim zaklipkala očami a pomaly položila príbor. "Vážne rada by som ti to povedala Jungkook, ale nemôžem, máš pravdu je to dôležité a veľmi, no musí ti to povedať sám a ja..." Chytila ma za obe ruky.

"Ja verím, že to zmeníš, že ho otvoríš ľuďom, že sa o neho postaráš, keď nemôžem byť neustále pri ňom ja, že to nevzdáš, lebo práve takého človeka pri sebe potrebuje môj Taehyungie."

Začína ma to dojímať a ako vidím nie len mňa. "Prosím postaraj sa mi o neho a hlavne to s ním nevzdávaj prosím, urob to pre mňa Jungkook." Keď som videl slzy v jej očiach tak som nedokázal povedať nie.

Pokýval som hlavou a vtedy si utrela slzy. Čoskoro na to prišiel aj Tae, takže sme to stihli načas. Začal som jesť a venoval som pár úsmevou aj pani Kim aj Taemu. Nevzdám to, chcem vedieť prečo.

Tae si nalial zase pohár vína, čo ma mierne znervóznilo. Chcel som, aby si nalial menej tak som mu položil ruku na tú jeho, keď si to víno nalieval, ale na to sa len zamračil, vzal pohár a nalial si ho do plna.

Povdychol som si a sklopil hlavu smerom k jedlu. "Hovorila si mu niečo?" Pozrel som zase na neho a potom na pani Kim, ktorá sa tvárila, ako keby tá otázka nikdy nebola spomenutá. "Nehovorila neboj sa."

Usmiala sa na neho a potom pokračovala v jedení. Keď sme všetci dojedli, tak pán Kim zaplatil, pričom bol už taký dá sa povedať v polonapitom stave. Vypil polovicu fľaše a podľa pani Kim po poháre je už mimo.

"Jungkook?" Otočil som sa na pani Kim. "Mohol by si ma odviezť na autobusovú stanicu a bezpečne dopraviť Kimieho domov?" Prikývol som a chcel som mu pomôcť vstať, ale nenechal sa, tak som pomohol pani Kim.
———————
Hm... vsadila som Vám chrobáka do hlavy?🤔