I wonder why is he as he is

37

Opieral som sa o stenu výťahu a čakal som, kedy moje telo nazbiera dostatok kyslíka do pľúc. Ako sa mám vedieť ovládať, keď je tak neuveriteľne sexi?

Ja viem, predtým som to dokázal, ale vtedy som ešte nevedel, že má tak dokonalé telo aj pod oblečením, nemiloval som ho tak veľmi ako teraz a proste to bolo iné, nevidel som ho z inej stránky ako z pohľadu šéfa, ale teraz keď ho poznám aj takto, chcem ho každú sekundu.

Deň prebiehal normálne, ako každý iný, teda až na moje slintanie, ale snažil som sa. Práve sme zase mali nastúpiť do toho výťahu, do toho priestoru, v ktorom sa neviem ovládať.

Nie sú tu aj schody? Ja viem, že by mi to zabralo oveľa viac času, zísť toľko poschodí, ale aspoň by som svoje nervy nechal na pokoji.

Skúsim sa ho spýtať. "Pane? Nie sú v tejto budove aj schody?" Svoj pohľad obrátil na mňa, ten intenzívny pohľad a potom sa zasmial.

"Sú, ale tie sú len pre prípad núdze a ty rozhodne nie si v núdzi. Jungkook musíš sa naučiť disciplíne."

Obhliadol sa a keď videl, že sme na chodbe sami a dvere výťahu sa otvorili, zdrapil ma za košeľu a hodil ma do neho.

Tak ja mám mať disciplínu, keď on je takýto, približoval sa ku mne ako šelma, túžiaca po svojej dennej dávke mäsa.

Posúval som sa do zadu, až som zastavil, lebo som nemal kde ísť. "Bojíš sa ma?" Nastúpil konečne do výťahu a stlačil tlačidlo.

"Nebojím, ale čo to robíte?" Dvere výťahu sa zatvorili a on sa sklonil ku mne na zem. "Dávam ti lekciu, bráň sa mi."

Prehltol som a vtedy ma začal ťahať na nohy, tým, že ma chytil za bradu a ťahal ju hore. Už som stál na nohách, ale stále som nerozumel tomu, čo sa deje.

"Č-čo mám robiť?" Usmial sa, naklonil sa k mojej sánke a začal mi ju bozkávať. "Vzrušujem ťa a ty sa tomu máš brániť, aby si sa naučil, nado mnou neslintať v práci, takže sa bráň."

Ako? To sa nedá, hlavne keď ma bozkáva, takú situáciu nezažijem v práci, tak prečo ma tak trápi? "Ja ne-nemôžem mmm~"

Zaklonil som hlavu a zatvoril som oči, lebo mi skvelo opečúval krk až som sa išiel z toho zblázniť. "Bráň sa mi." Zavrčal mi do ucha.

A vtedy sa už dvere výťahu otvorili na našom poschodí. Odlepil sa odo mňa a upravil mi košeľu. "Zlyhal si."

Nie vážne?! To je mi novinka! Nechal vystúpiť prvého mňa a potom vystúpil aj on. Neodpustil si ma čapnúť po zadku, keď sme kráčali k mojemu autu.

Nastúpili sme do neho a obaja si zapli pás. Pevne som zovrel volant a zapálil som motor. "Si nervózny." Po tomto som sa trocha uvoľnil.

"Potrebujete ešte niekam ísť?" Opýtal som sa zdvorilo. "Nie Jungkook, domov a ty pôjdeš tiež." Tak počkať. "Čože?!"

Zasmial sa a pokrútil hlavou. "Musíš to vysvetliť svojemu bratovi." O tom viem, ale chcem byť s ním. "Zajtra Jungkook, dobre?" Povdychol som si. "Áno pane."
—————————
Chúďatko chcel ho strašne moc, ale možno ešte niečo vymyslí😏