I wonder why is he as he is

61

Cesta bola ticha a Tae sa mi zdalo, že aj zaspáva, tak som ho nebudil aj keď bolo jasné, že každú chvíľu budeme u mňa. Zaparkoval som, vytiahol kľúče zo zapaľovača a otočil som sa na rozkošného Taehyungieho ako spinká.

Nechcelo sa mi ho budiť, ale musel som. "Tae? Teda Kimie?" Pohladkal som ho po líčku a vtedy sa pomrvil. "Už sme tu." Ospalo otvoril oči a obzrel sa až potom si začal odopínať pás. Pousmial som sa a tiež som si ho odopol.

Vystúpil som z auta a hneď mi došlo čo ma môže čakať ak do toho domu vstúpim takto neskoro, celý deň som nejedol, zdrhol som Jinovi a do bytu príde aj Tae. Super kombinácia.

Asi ma zabije. Veľmi opatrne a hlavne potichu som vytiahol zo svojho vrecka kľúče od bytu a začal som otvárať dvere. Ah bože! Teraz som si uvedomil bonus k tomu, aby ma zabil. Ja som mu nepovedal, že letím do Paríža.

Tak to si môžem rovno chystať dieru na rakvu a pohreb. Preglgol som a otvoril dvere. Tae ma nasledoval celkom bez nejakého zvuku a ja som potichu našľapoval do izby. "Jeon Jeongguk!" A sakra!

Otočil som sa za Jinovým hlasom odkiaľ prichádzal a usmial som sa nevine. "Kde si bol?! Čo si jedol?! A prečo sa vraciaš tak neskoro?!" Tae sa za mnou ticho zasmial. "Ešte jedna otázka. Čo tu robí tvoj šéf?"

Ako to teraz vysvetlím? "No... bol opitý a vyvádzal, takže som sa o neho musel postarať, potom sa stalo to, že sme nezaspali a ja som sa akosi zabudol zbaliť na zajtrajší odlet do Paríža, kde ma pán Kim stretnutie."

Jin vyvalil oči. "Ty zajtra ideš do Paríža?!" Pokýval som hlavou. "Na služobnú cestu... na neviem ako dlho..." Vložil sa do toho Tae. "Na týždeň." To už som valil oči ja. Čo tam budeme robiť týždeň?! "Len vy dvaja?"

Na mňa nech sa nepozerá ja neviem odpoveď. "Nie samozrejme, že nie." Odpovedal našťastie za mňa Tae. "Aha..." Jin si ho zmeral pohľadom, uškrnul sa a potom pozrel na mňa. Prekvapilo ma že nie je naštvaný.

"Používajte hlavne ochranu." Zamračil som sa zagúľal som očami. Že to nepovedal? Išiel som k najbližšiej stene a začal som si o ňu trepať hlavu. Počul som Taeho smiech. Ďalšie prekvapenie.

Odkiaľ Jin vie o nás dvoch? To je za prvé a za druhé... Jakto, že Tae nie je naštvaný? Dúfam, že Jina nepošle na psychiatriu. "Tak ja vás nechám o samote." Jin sa odobral do izby a ja som si vydýchol.

"Celkom ma to pobavilo." Pozrel som na Taeho. "Akože čo? Čo urobíš s mojím bratom za to, že to vie? Vlastne... ani netuším odkiaľ to vie! Prisahám, že som mu nič nepovedal!" Dal som do vlasov ruky a zaťahal za ne.

"Upokoj sa, verím ti a zatiaľ nemám nič v pláne okrem toho typujem, že si si honil nad mojím menom, takže si nejako spojil dve a dve dokopy." Stuhol som a sčervenal snáď až na zadku.

Milo a hlavne nevine som sa na neho usmial. Takže som si to zavinil ja. Ak sa Jinovi niečo stane len kvôli tomu aký tupý som bol a on sa preriekne tak asi prídem o brata. To ja nechcem. Potrebujem ho.
————————
Otázočka: chceli by ste Vminkook? Ale nie v tomto príbehu, lebo ma napadol príbeh na to.