I wonder why is he as he is

84

Bol som tak zahľadený do okolia, že som si ani nevšimol to, že okrem toho, že Tae zatvoril dvere do izby sa ku mne prikradol a obmotal si ruky okolo môjho pása. Zľakol som sa a nadskočil som, ale on ma aj tak nepustil.

Bolo to pre mňa tak nezvyčajné, že toto urobil, pretože som si nikdy nemyslel, že by ma objímal, obmotával si okolo mňa svoje ruky, neočakávam ani to, že mi niekedy urobí cucfleky. Veď prečo by aj hej?

Pán formálny. Svoju hlavu si položil na moje rameno a vtedy som už dostával šok, z toho čo robil. "T-Tae?" "Hm?" Zavŕtal sa do môjho krku a ovoniaval ho, čo ma viac ako znervóznilo, podlamovali sa mi kolená.

Veď on vonia ako... ako proste niečo úžasne a nepopísateľné a ja smrdím ako ocot. "Mmm~" Pobozkal ma jemne do záhybu medzi krkom a plecom. Oprel som sa o neho, lebo momentálne moje nohy vypovedali funkciu.

Postupoval vlhkou cestičkou cez môj krk až sa zastavil tesne pod uchom, kde mi uštedril posledný bozk a odtiahol sa. "Si hladný?" Po tebe? Veľmi. "Um... ani nie." Usmial sa a sadol si na pohovku.

Na stolíku, ktorý bol pred pohovkou bola maličká kytička ruží obviazaná stuhou v malej váze a hneď vedľa nej bol jedálny lístok, zrejme na to ak by si chcel niekto niečo objednať.

"Nechcel by si si dať mušle? Je to lahôdka tu ich robia úplne inak ako u nás." "Tae nie som hladný." "Ale mal by si jesť." Hodil na mňa prísny pohľad a postavil sa zo sedačky.

Ako sa tak ku mne približoval cítil som ako medzi nami stúpa napätie a aj môj pulz. "Tae~" Trocha som od neho cúvol, nie preto, lebo som sa ho bál, ale preto lebo som si sľúbil, že mu nič nedovolím, pokiaľ nepovie, že je iba môj.

Stalo sa toho hneď za tým veľa, ale kvôli tomu to neporuším. Zmätene na mňa pozrel, keď videl, že som cúvol, ale neprestal sa približovať, až som narazil na stenu, pretože ja som neprestal cúvať.

"Jungkookie o čo sa pokúšaš?" Nahol sa ku mne až mi dýchal na tvár. "O-o čo sa pokúšaš ty Tae?" Prehltol som a trocha som vytočil hlavu na stranu, keby ma chcel pobozkať. "Povedz mi~ čo po mne chceš?"

Spanikáril som a jemne som ho odstrčil, čo ho zrejme pobavilo. "Prečo to robíš?" Uchechtol sa. "Čo ako?" Zamračil som sa na neho a radšej som sa rozhodol si ísť vybaliť, ale to by zase nebol Tae, keby ma nezastavil.

"Chcem odpoveď." Držal ma za pás a pozeral mi hlboko do očí ako keby až priamo do mojej duše. "Prečo ma vždy znervózniš a tým oslabíš?" Uchechtol sa a pritiahol si ma bližšie.

"Pretože mám na každého takýto vplyv nikto mi nevie odolať Jungkookie a tým aký som sa ma boja všetci, nikto mi nič neurobí má autoritu." Nejako si fandí nie? Nikto mu nemôže odolať?

Môžem mu dokázať, že ja hej, pretože ak by sa mi to podarilo mal b ku mne rovnakú autoritu ako mám k nemu ja a boli by sme si rovný, tak ako správny pár. Ale ako to dosiahnuť, keď už len pri jeho dotyku sa klepem?