8

430 37 10
                                    

"Chcem, aby ste ma výhradne oslovovali iba pán Kim, ale na vašom tykaní a vykaní z mojej strany by sme sa mohli ešte dohodnúť, aj keď ja by som preferoval vás oslovovať pán Jeon."

Pán Jeon? Však je starší odo mňa! "Nechcem tu do vás tlačiť etiketu, hoci by som mal, lebo práve teraz pozeráte na podlahu..." Čože?! Kedy som sa tam začal pozerať?

"Dokonca vám ju ani neukazujem, rozprávam sa s vami voľnejšie ako by som mal, ale prosím aspoň udržujete ten očný kontakt." Okej som mimo.

"Takže... chcete, aby som vám vykal alebo tykal?" Zaklipkal som očami a pozrel sa na neho. Jak môže byť niekto tak formálny, hoci hovoril, že so mnou sa rozpráva ešte voľnejšie.

"Tykajte mi prosím." Prehltol som a pomrvil som sa na kresle. "Dobre budem vám tykať, ale keďže kvôli vašej úžasnej etikete ste mi nepovedali svoje meno, hoci ja ho mám už napísané tu na mojom papieri, to ešte zvažujem."

Super ako som mohol na to zabudnúť? "Ospravedlňujem sa som Jeon Jungkook." Prečo som z neho tak rozklepaný a mimo? Ak by som nebol tak mimo, tak by som mu povedal svoje meno na začiatku.

"Ak mi správne podáte ruku, tak to zvážim na to tykanie." Postavil som sa zo stoličky, prišiel som k nemu, pričom sa aj on postavil zo stoličky a podal mu pravú ruku.

"Teraz to zopakujete tak, aby ste sa správne predstavili." Mal pevný stisk, rovnako ako prvý krát a ja som prehltol. "Teší ma som Jeon Jungkook." Usmial sa a pokračoval. "Ja som Kim Taehyung a potešenie je na mojej strane."

"Môžete si sadnúť." Povedal keď pustil moju ruku. Povedal som to správne? Prečo mám pocit, že som v škole, v ktorej sa učí etiketa?

"Bolo to fajn, aj keď ste sa nemali toľko klepať, takže Jungkook..." Keď povedal moje meno, tak mi prešli zimomriavky po chrbte rovnako, ako keď sme si podávali ruky.

"Vieš prečo som si ťa vybral Jungkook?" Ako rýchlo prepol do tykania. "Nie." Povedal som dostatočne nahlas, aj keď sa mi to chcelo iba pípnuť.

"Hoci si neskúsený, čo sa práve prejavilo, chcel som dať šancu niekomu mladému, blízko mojemu veku, ktorý by bol rýchly a zvládal odo mňa všetko, čo by som mu nadelil a ty si bol jediný taký uchádzač."

To som rád, ale vďaka mojemu správaniu mám pocit, že mu dlho neposlúžim. "Vám nevadí moje správanie?" Zasmial sa a musím povedať, že má úžasný smiech.

"Samozrejme, že vadí, ale keďže si môj asistent, netreba mi, aby si bol až taký formálny ako ja, hoci budeš so mnou všade chodiť a tak trošku ma reprezentovať, ale dovtedy ťa naučím základy."

Takže budem mať školu etikety. "Okrem toho, neviem, či si oboznámený s tým, že cestujem po svete a samozrejme budeš chodiť so mnou ako môj asistent."

"Počul som už o tom pane." Snažil som sa odpovedať tak ako by som mal. "Dobre, viem, že môžeš byť teraz vystrašený, ale zase tej práce nebude toľko ako si myslíš, tvoja pracovná doba je od 7:40 ráno, kedy sa zastavíš pre mňa pred mojím apartmánom a končíš o 18:00."
—————————-
Aký je váš dojem z pána Kima?🤔

I wonder why is he as he isWhere stories live. Discover now