I wonder why is he as he is

16

Po umytí si aj vlasov som sprchu zastavil, vystúpil z nej, poutieral sa, obliekol sa, umyl si zuby a vošiel do svojej izby, ale tam ma čakal Hobi, ktorý bol už hore.

"Nevedel som, že tak krásne vzdcháš, keď sa robíš." Vypulil som na neho oči. Fajn! Už ma nepočul len Jin, ale teraz už aj Hobi, asi by som sa mal krotiť a hlavne, keď som sa v obidvoch prípadoch urobil kvôli Kimovi Taehyungovi.

"To si si mohol nechať pre seba." Šepol som, aby to nepočul. "Prečo? Nemôžem ťa pochváliť?"

"Nemáš ma za čo iné chváliť?" Sadol som si k nemu na posteľ a on pokýval ramenami. Povdychol som si a zakryl sa perinou.

"Smiem prespať?" Opýtal sa ma po nejakej chvíli trápneho ticha. "Kľudne, keď si mi dnes tak pomohol."

Vlastne mi ani nepomohol, ale už len to, že prišiel a objal ma, mi urobilo veľmi dobre. To mi urobilo dobre tak, že si akoby z toho pohára, ktorý bol takmer po okraj odpil a tak ma zbavil trocha starostí.

"Vieš... Jungkook... premýšľal som nad tým, čo si mi povedal o Kimovi Taehyungovi, to že sa mám od neho držať ďalej..."

Zdvihol som k nemu pohľad a čakal, čo povie ďalej. "Ja... nemôžem. Celý svoj život nad ním slintám, celý čas chcem iba jeho a úprimne je mi jedno, prečo sa od neho mám držať ďalej, ale chcem ho a nevzdám sa ho, prepáč."

To nemyslí vážne! Keby vedel, čo ja... Povdychol som si, musím ho podporiť aj napriek tomu, čo viem, lebo Hobi si ho zaslúži a kto vie? Možno ho aj zmení.

"Dobre Hobi aj keď strašne moc chcem, aby si bol v bezpečí a neublížil ti, tak ťa podporujem a vždy budem, ale dávaj si pozor a aspoň kvôli mne si od neho drž menší odstup, rezervu."

Hobi pokýval besne hlavou a pevne ma radostne objal. "Ďakujem ti Jungkook!"

Dobre... teraz vymyslieť už len nejakú cestu pre mňa, aby som nespadol do pasce úplne a nejako sa vyštveral z nej von, aby som tú pascu menom Kim Taehyung opustil, lenže ako?

Obávam sa, že som mu stihol prepadnúť až moc rýchlo a že už sa nezachránim. Kto vie? Možno zradím aj Hobiho, lebo ma už ulovil.

Hobi si ľahol ku mne do postele, spoločne sme sa prikryli a po menšej chvíli zaspali.

Ráno bolo obvyklé, až na to, že som sa zobudil a Hobi bol nalepený s úsmevom na mne a ja som musel vstávať skôr, aby som stihol ísť po auto busom.

Teraz ho ako zobudím? Kašlať na to! "HOBI!!!" Zakričal som mu do ucha a on tak prudko zdvihol hlavu, že trepol tou svojou priamo do tej mojej. "Au!" Obaja sme naraz zaskučali.

Hneď sa spamätal a začal ma udierať vankúšom. "Ty si idiot! Nikto ma nebude budiť pred slnkom!" Pozrel som sa vonku a vážne ešte nebolo celé slnko výjdené.

"Sorry, ale musím do práce a dať sa dokopy, a najesť sa." Vstal som z postele a hneď som si išiel opláchnuť tvár studenou vodou, aby som sa prebudil čo najskôr.
——————————
Myslíte, že Jungkook sa ešte stihne zachrániť pred kúzlom Kima Taehyunga?🤔