Tae je mladý, úspešný človek, ktorý je úplne profesionálny vo všetkom, takže sa vždy správa až príliš formálne, ale keď je doma, správa sa úplne inak. Tae si najme nového asistenta Jungkooka, lebo ten, ktorého mal už ho nebavil kvôli častým meškania...
Po umytí tváre som si ju aj utrel a zahľadel som sa na seba do zrkadla. Ukázal som na seba v odraze a začal som sa sám upozorňovať.
"Ty! Zabudni na Kima Taehyunga! Pamätaj na to, že je to tvoj šéf! Zabudni na chúťky s ním!"
Potom som si ešte umyl zuby, obliekol sa a zišiel som dole do kuchyne, kde bol už Jin s Hobim.
"Tak majte sa!" Povedal som hneď potom, čo som vypil pohár vody. "Čo?! Nikam bez raňajok nejdeš Jeon Jungkook!"
Zastavil ma a donútil ma si sadnúť na stoličku. "Prepáč Jin, ale nechcem raňajky, ktoré si pripravoval na kuchynskej linke, na ktorej si šukal s Joonom."
Povedal som otrávene a postavil som sa zo stoličky. Jin sa začervenal, ale zase ma donútil si sadnúť na stoličku.
"Ja som s ním nešukal, len mi urobil dobre, bál som sa a okrem toho tú linku som umyl." Prekrútil som očami a znova sa postavil.
"Nikam nejdeš!" Povdychol som si a späť si sadol na stoličku. Hobi to už nevydržal a vyprskol do smiechu.
"Ha ha ha! Veľmi vtipné!" Povedal Jin a pred nás dal horu zapečených sendvičov." S Hobim sme si začali po jednom brať a postupne ich jesť.
Jin potom, čo som dojedol mi dal aj obed a Hobi išiel so mnou, lebo som ho nevedel presvedčiť, aby nešiel.
"Nemáš ty náhodou prácu?" Zazubil som sa na neho v autobuse. "A nemáš ty náhodou mlčať? Mám dovolenku."
Prekrútil som očami a vystúpil z autobusu. Obaja sme po čase došli ku mojemu autu, ktoré som naštartoval.
"Prečo si ho nechal tu?" Pokýval som plecami a tak som zároveň aj zaklamal. Nemohol som mu povedať pravý dôvod.
"Asi som sa chcel ráno prejsť." Začal mi zvoniť môj pracovný telefón, ktorý som dostal ešte včera, keď som odchádzal z práce a môžete si domyslieť, kto mi volal.
"Prosím?" Povedal som normálne, ale keď som v telefóne počul jeho hlas, tak som sa začal klepať.
"Ahoj, Jungkook príď pre mňa pred vchod, lebo neviem, ktoré je tvoje auto."
"D-dobre h-hneď t-tam s-som." Hobi sa smial, keď som to hovoril a ja som sa zamračil. Tae mi zrušil hovor a ja som vystúpil z auta.
"D-dobre h-hneď t-tam s-som." Zopakoval po mne Hobi a vystúpil hneď za mnou so smiechom. Hneď som mu lakťom vrazil do brucha a hneď sa zvalil k zemi.
Ja som vyčaroval neviný úsmev a išiel k Taeho vchodu. "Ty parchant!" Skríkol po mne Hobi a ja som sa zasmial.
Tae tam už na mňa čakal a môj neviný úsmev sa hneď stratil, lebo moje predstavy nahradila skutočnosť a on stál predo mnou.
Hobi ku mne pribehol a vtedy som prehltol. Mal na sebe sexi oblečenie a ja som si pomyslel, že zrejme dnes ide na fotenie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zabite ma prosím niekto! Kričal som v mysli a hodil som pohľad na Hobiho, ktorý ma vôbec nevnímal, len sledoval, ako Tae ide k nám a ako sa pohybuje, ako kráča, ako šelma. ——————————— Ja som si to čisto teraz predstavila, keby kráčal tak ku mne a ja by som sa musela držať, aby som po ňom neskočila, lebo, keby to urobili všetci, tak neviem, že či by takú váhu na ňom prežil😅, ale Kookie to má tu iné on sa drží kvôli Hobimu🤷🏻♀️
