I wonder why is he as he is

58

V tejto chvíli som mal pocit, že už mi nič nepomôže, hlavne nie slzičky, ktoré som začal vypúšťať potichu zo seba, vtedy prišla ďalšia rana a pri tejto som až nadskočil. Zafňukal som  a pomrvil sa.

Ucítil som ďalšiu ranu, ale tú už som prijal a čakal na ďalšie, ale tie neprichádzali. Cítil som ako sa ku mne priblížil a chytil ma jemne za boky, ale to už mi prišlo nechutné. Strašne ma bolelo to, čo urobil.

"Nechaj ma!" Opatrne som sa postavil a pozrel na neho so slzami v očiach. "Ako si mohol? Ako si vôbec mohol niečo také urobiť?" Mal vystrašený výraz. Zakrútil som hlavou, lebo mi neodpovedal a bleskovo si vzal svoje oblečenie.

Začal som sa bleskovo obliekať počas cesty dole, aby som mohol zrhnúť. "Kam ideš?" Neodpovedal som mu len pokračoval. "Jungkook kam ideš?!" Zvýšil na mňa hlas. "Neviem, ale preč od teba!"

Zakričal som na neho rozklepane so slzami v očiach, ale vtedy sa ku mne začal približovať, pričom ja som začal cúvať. "Nepribližuj sa!" Nepočúval ma, prišiel ku mne úplne blízko a pritiahol si ma za pás.

Bolo mi z toho hnusne, tie dotyky od neho boli pre mňa nechutné, nechcel som ho ani cítiť. "Pusti ma!" Zakričal som na neho, ale on si ma pritiahol len pevnejšie do náruče. "Pusti ma!"

To bolo posledný krát, čo som na neho zakričal, než som to vzdal a nechal sa. "Nemôžem ťa pustiť, nemôžem o teba prísť." To reálne povedal? Vlastne... už je to jedno. Bol som ticho.

"Prosím neopúšťaj ma." Bolo mi z toho všetkého zle. "Ak ma opustíš, ublížim si." Pozrel som na neho. "Ty máš ešte tú drzosť mi pripisovať vinu na niečom, čo si urobíš len preto, že ťa opustím?"

Pozrel na mňa psími očkami. "Neveríš mi?" Toto som nečakal. Odtrhol sa odo mňa. "Tak sleduj aspoň ukončím svoje trápenie, pretože nemôžem zabudnúť na to čo sa mi stalo!" Rozbehol sa do kúpeľne.

Mal som úplný mišung v hlave, ale nemohol som ho nechať sa zabiť. "Taehyung!" Zakričal som na neho a nie raz, ale viackrát a bežal som za ním. Otvoril som dvere do kúpeľne a on mal už v ruke žiletku.

Zľakol som sa. "Pane položte to." Zakrútil hlavou a vtedy som sa začal ku nemu opatrne približovať. "Nikdy ma nepochopíš Jungkook nemôžeš, aj keď sa veľmi snažíš." Zakrútil som hlavou a bleskovo k nemu pribehol.

Vytrhol som mu žiletku z ruky a odhodil som ju na bok. "Pochopím a poviete mi to!" To už sa rozplakal a zrútil sa na kolená. "On... on..." Sadol som si na podlahu a pritiahol som si ho do náruče.

Bolelo ma ho takto vidieť, takéhoto krehkého. "Nemusíte to hovoriť pane." Posmrkol a zakrútil hlavou. "On ma znásilnil." Šepol a schúlil sa do klbka v mojom náručí. Keď to povedal zastavilo sa mi srdce.

Nevedel som či som živý, neveril som tomu, že by mi to naozaj povedal, že by sa mu niečo také stalo, ale dávalo to všetko zmysel, zapadalo to do seba ako puzzle.
——————
Hups!🤭