Pustil som sa do roboty a na moje prekvapenie, som to stihol za 45 minút, takže som si mohol dôjsť na záchod a trocha oddýchnuť.
Premýšľaľ som a opieral sa o svoju stoličku. Neviem ako a prečo, ale zase mi skĺzly myšlienky k včerajšku, k tomu jeho bičíku, nahej hrudi, tomu pohľadu atď.
Zakusol som si do pery a vtedy ma napadla bláznivá myšlienka. Čo keby som namiesto toho, čo ku nemu mal večer prísť, neviem či Jimin, alebo niekto iný, to je jedno, išiel tam ja?
Nemyslel som práve na takú blbosť však nie? Aj keď... nie ty idiot! Chráň svoje telo! Moje telo je chrám a nechcem, aby ho niekto zničil.
Ale to sa nedá! On je tak neskutočne sexi! Čo keby som to len skúsil? Nemám, čo stratiť. Vlastne... nie! Nejdem tam! Idem!
"Jungkook počúvaš ma?!" Otočil som sa k svojím dverám a tam stál naštvaný Tae. "O-ospravedlňujem sa."
Povdychol si a zasmial sa. "Ty sa mi ešte ale naospravedlnuješ, ale vieš čo? Začínam si na to zvykať." Postavil som sa zo stoličky, vzal som svoje kľúče od auta a zase sme išli sami výťahom.
To je akože naschvál?! "Kde idete pane?" Pozrel sa na mňa s úsmevom. "Mám fotenie pre jeden magazín." Povedal a podal mi adresu.
"Zavezieš ma tam. Mám robiť aj interview." Usmial som sa a pokračoval. "Mám tam s vami zostať?"
"Nie skočíš mi po obed a potom tam môžeš zostať počakať na mňa. Mám pre teba zatiaľ nejaké papiere, aby si sa nenudil."
Jej a ja som si myslel, že budem môcť spať v aute. Otočil sa na mňa a zasmial sa. "Vieš, páči sa mi, že mám takého mladého asistenta, je s tebou sranda, hlavne keď ťa štvem."
Wau! Tak aspoň si má z koho uťahovať, asi mu to chýbalo. "Um... ďakujem." Zasmial sa až tak, že si myslím, že sa pred nikým nikdy nesmial a musím povedať, že to bolo krásne.
Čože?! Zase sa nevieš krotiť? Ešte, že to aspoň nehovorím nahlas, inak by si myslel, že som čudný a zamilovaný do neho. A nie si? Sklapni!
Nasadli sme do auta a tentoraz som mu ja otváral dvere. "Mám otázku." Práve si zapínal pás a ja som si nastavoval spätné zrkadlo na neho.
"Pýtaj sa, môžeš keď si podpísal tú dohodu, druhá vec je už o tom, či ti odpoviem." Povedal a zasmial sa.
"Vy by ste naozaj chceli môjho kamaráta?" Zdvihol obočie a znova sa zasmial. "Čo myslíš?" Povdychol som si a zaškeril sa.
"Neviem, neviem aký máte vkus." Zamyslel sa a ja tiež. "Môžem ti niekedy predstaviť Jimina." To si snáď robí srandu.
"Um... nie? Ďakujem už teraz je to divné." Zasmial sa a mne sa to začalo páčiť, že ho takto rozosmievam.
"Asi by som ho chcel." Priznal a ja som vypleštil oči. "To nemyslíte vážne! Môjho kamaráta sa ani nedotknete!"
"O tom by mal snáď rozhodovať on." Pff. Ten by si začal aj zo stromom. "To áno, ale on vás pozná len vďaka mne a vy jeho tiež, okrem toho on nie je taký typ aký vy hľadáte."
——————————
Sranda by bola keby sa Jungkook priznal už teraz😅
YOU ARE READING
I wonder why is he as he is
FanfictionTae je mladý, úspešný človek, ktorý je úplne profesionálny vo všetkom, takže sa vždy správa až príliš formálne, ale keď je doma, správa sa úplne inak. Tae si najme nového asistenta Jungkooka, lebo ten, ktorého mal už ho nebavil kvôli častým meškania...