I wonder why is he as he is

68

Keď sa chce mačička hrať tak sa zahrajeme. Vrátil som sa k Jinovi a vzal som si jedlo na cestu, na moje šťastie toho nebolo veľa. Spoločne som potom s Taem išiel do auta a zase som bol prekvapený, že si sadol do predu.

Neviem si predstaviť čo my dvaja budeme robiť celých 10 hodín v lietadle. "Si nervózny?" Zase ma sledoval. "Trochu len z toho čo budeme robiť celých 10 hodín v lietadle." Pousmial sa a zapozeral sa dopredu.

"Mám niečo v pláne." Otočil sa späť na mňa a zaškeril sa. Ajaj! To nechcem radšej ani vedieť, čo má v pláne. Povdychol som si a naštartoval som auto. Celú cestu som bol radšej ticho, lebo som sa obával toho, čo má v pláne.

Povedal mi, kde môžem na letisku zaparkovať, aby som nemusel platiť, lebo to už vybavil a tak som aj urobil.

Kľúče som si potom hodil do príručnej batožiny a čakal som kedy pôjdeme na kontrolu tú takú klasickú, kde vás môžu prehľadať, ale Tae tam len tak stál a volal niekomu. "Pane?" Akurát ten hovor zrušil a pozrel sa na mňa.

"Áno Jungkook?" Ukázal som na letiskový hlavný vchod. "Ideme?" Tae sa zasmial a pokrútil hlavou, nad čím som sa zamračil.

"Jungkookie~ do toho Paríža letíme len my dvaja a ja som vlastník lietadla, takže pôjdeme rovno k lietadlu, okrem toho teba mám preklepnutého. Nie si na drogy ani nožíky, žiadne atentáty. Si len malý rozkošný zajko."

Zamračil som sa. No super odkiaľ to zobral? Tak počkať... "Ako to myslíš, že letíme len my dvaja?" Zamračil sa na mňa ako keby som to mal pochopiť. "No... tak ako som povedal len my dvaja, letušky a piloti."

Nehovoril náhodou Jinovi, že neletíme len my dvaja? "Jinovi si hovoril niečo iné." Prekrútil očami a zasmial sa. "Nechcel som ho stresovať." Jak ako stresovať Bože to nie! Týždeň o samote s ním v meste lásky a svetiel!

Zakrútil som nad tým hlavou. Jungkook ty si debil! V meste lásky a svetiel s Taehyungom... Rozmýšľaj kus... Máš čas ho zmeniť, celý ten čas bude iba s tebou, to znamená, že by sa mohol na mňa naviazať!

To chcem! Chcem jeho lásku a naučím ho jej. Teraz mám na to celý týždeň v tom najromantickejšiom meste. Len ja a on. Tak fajn to bude dobré, len potrebujem prežiť s ním ten let.

"JUNGKOOK! Vnímaš?" Asi rozmýšľam dlho. Pokýval som hlavou. "Tak poď, Steven mi už volal, že lietadlo je pripravené." "Kto je Steven?" Pousmial sa a ťahal ma za ruku. "Dozvieš sa v lietadle."

Zamračil som sa a nechal som sa ťahať do lietadla. Všetkú batožinu sme si samozrejme zobrali a neskôr odovzdali, potom sme už len stúpali po schodíkoch do lietadla, kde nás hneď privítala nejaká letuška.

"Dobré ráno pán Kim. Dúfam, že ste sa vyspali dobre." Usmiala sa na neho žiarivým úsmevom a potom nasmerovala pozornosť na mňa. "Ďakujem Olívia, ale veľmi som nespal." Pozrel aj on na mňa a začal ma predstavovať.

"Um... Olívia? Toto je môj nový asistent Jeon Jungkook." Usmial som sa na ňu a podal jej ruku, pričom ona urobila presne to isté. "Som veľmi rada, že ťa spoznávam Jungkook. Môžeme si tykať však?"
————————————
Prepáčte mi to, ale mám teraz toho akosi veľa.😕 PS: škola, milióny úloh