ESTERANDIA - Meč nevinnosti

1. Dozviem sa pravdu (druhý diel)

Prekvapene som zažmurkala a chvíľu som sa nezmohla na slovo.

„To nemyslíš vážne?! Čo mi to tu rozprávaš? Si v poriadku? Oci, choď si radšej oddýchnuť," poradila som mu, keď som videla, čo rozpráva.

On si ma však nevšímal a nenechal sa zastaviť: „Ja si to nevymýšľam, Rixia," bránil sa. „Tvoja mama je bytosť z Esterandie."

„Ach, no dobre. Tak mi to vysvetli," povedala som s pochybnosťami v hlase. Absolútne som nechápala, prečo sa vlastne s ním o tom bavím, ale niečo v mojom vnútri mi hovorilo, že je to pravda. Chcela som vedieť viac. Chcela som vedieť všetko.

„V jednej rozprávke, ak si spomínaš, sa Pani rádioaktivity zamilovala do obyčajného smrteľníka z nášho sveta," povedal smutne. „Bol som to ja."

Zrazu mi to celé pripadalo totálne absurdné.

„Veď tie rozprávky si si vymýšľal," jachtala som zmätene. Správal sa totiž ako totálny blázon.

„Ja chápem, že mi neveríš. Tvoja matka sama mi tie príbehy porozprávala a ani ja som tomu nemohol uveriť, až kým mi svoje slová nedokázala. Jej neuveriteľné schopnosti som videl na vlastné oči a dovolila mi nahliadnuť aj do jej krajiny," povedal.

Nezmohla som sa na slovo a on pokračoval: „Pamätáš, ako si spadla z bicykla a narazila si si ruku? Mysleli sme si, že je zlomená a tak som išiel s tebou na röntgen. No z nejakej čudnej príčiny sa ten röntgen pokazil a ty si mi vzápätí na to povedala, že ťa už ruka nebolí a môžeme ísť domov. A preto, keď si bola malá, si si myslela, že röntgen lieči," spomenul.

Ja som si vtedy uvedomila, že má možno pravdu. Pripomenul mi to, ako som stála pri röntgenovom prístroji a mala som taký zvláštny pocit, pri ktorom som sa cítila silnejšou. Ako keby som dostala z neho energiu.

„Áno, rádioaktivita naozaj lieči, to iba obyčajným smrteľníkom škodí," dodal.

Teraz sa mi to zdalo naozaj skutočné. Začala som tomu rozumieť, začala som tomu veriť, začala som to chápať. „Prečo si mi to nikdy nepovedal? Už šestnásť rokov mám nejaké schopnosti a neviem o tom," nešťastne som sa ho spýtala a odtiahla som sa od neho.

„Doteraz sa v tebe rádioaktivita len hromadila. Ty si ju doslova vsávala do seba," snažil sa ma aspoň trochu utešiť. „Ale teraz, na tvoje šestnáste narodeniny sa v tebe prebudila tvoja zdedená schopnosť po mame a môžeš rádioaktivitu používať. No budeš sa musieť naučíš ju ovládať, aby si nespôsobila nejaké škody iným ľuďom."

No toto sa mu naozaj podarilo – utešiť ma. Som oveľa vydesenejšia, než predtým, keď som si myslela, že môjmu otcovi fakt preskočilo. Bolo to celé také záhadné a magické. Bola som z toho rozrušená a zmätená.

Vstala som z gauča a začala som sa nervózne prechádzať po izbe. „Oci, a čo teraz? Čo budeme robiť, keď to všetko viem? Ako s tým dokáže normálne žiť?"

Otec podišiel ku mne a chytil ma za plece: „Zlatíčko, neboj sa, niečo vymyslíme," zrazu sa zatváril prekvapene, práve vtedy, keď sa ma dotkol. „Preboha, aká si horúca!" chytil ma za čelo.

„Tieto informácie som ti dnes nepovedal náhodou. Vo veku šestnásť rokov sa u detí Pánov z Esterandie začínajú diať zmeny a prebúdzajú sa ich doteraz spiace schopnosti po ich rodičoch. V tomto prípade po tvojej matke. Ja sám netuším, čo sa za tým skrýva, takže ti to neviem dobre vysvetliť."

„Tuším, že tá horúčava znamená, že sa začali na mne prejavovať prvé príznaky," neisto som si tipla. Otec prikývol a odstúpil jeden krok. Zrejme nedokázal z niesť to sálavé teplo z môjho tela.

„Mala by si si oddýchnuť. Potrebuješ sa vyspať."

„Ale najprv si dám studenú sprchu," objala som ho a odišla do kúpeľne. Pustila som vodu a nastavila kohútik na studenú skoro ľadovú vodu. Napustila som si vaňu až po vrch a potom som do nej vliezla a ani som nevnímala, že je ľadová. No stalo sa niečo neočakávané. Z vody vo vani sa začalo pariť a o pár sekúnd mala približnú teplotu ako teplota môjho tela (odhadovala som asi štyridsať až päťdesiat stupňov). Zistila som druhú vec: už si možno nikdy neužijem sneh a ani zmrzlinu, pokiaľ sa to ešte nezmení.

Vyliezla som z vane, usušila sa a zabalená v župane som prebehla z kúpeľne do mojej izby, ktorá bola oproti. Zvalila som sa do postele, ponorila sa do mojich nevysporiadaných myšlienok a neskôr sa mi podarilo zaspať.

Dúfam, že sa prvá kapitola páči. Votíky potešia :)))