ESTERANDIA - Meč nevinnosti

7. Trénujeme, trénujeme... (piata časť)

„Tvoj meč je zázračný," usmial sa. „Volá sa Genetris. Je to meč, ktorý môže vlastniť len žena. Tá, ktorá ho vlastní sa učí veľmi rýchlo bojovať."

„A prečo ste ho dali práve mne?"

„Je to dar od tvojej matky."

„A ešte jedna otázka: Čo sa stane, keď s ním bojuje muž?" zaujímalo ma.

„To je dobrá otázka, ale neviem na ňu presne odpovedať," zamyslel sa. „Meč je veľmi starý a viem le to, že už zabil množstvo mužov, ktorý sa ho pokúsili zmocniť. Jednoducho sa obráti proti svojmu bojovníkovi. Teda, obráti sa priti nemu a dotyčný, s ním prehrá v boji, ale nemám to potvrdené. Počul som to od starších rytierov."

„Zaujímavé," zhodnotila som. „A aj tak nemám veľa času učiť sa, takže sa mi takýto meč dosť zíde."

Prikývol: „Ako všetkým jeho majteľkám."

„Počkať, ako sa sem vlastne dostal? Kto bola jeho majteľka? Umrela?" pýtala som sa, pretože som to bola skrátka ja – tá, ktorá chce všetko vedieť a rozhodne ma teraz najviac zaujímal môj nový meč.

„Má dlhú históriu. No... jednoducho, každý nemá také šťastie aby všetko prežil," zvláštne sa na mňa zahľadel, akoby mi niečo tajil. „Naposledy ho vlastnila naša najlepšia a najstaršia bojovníčka jedna z dcér Pána zeme. Volala sa Katexis. Zahynula v boji s ostnatým drakom. Tú jedinú som ešte poznal. Stalo sa to minulý rok.

Tá pred ňou žila veľmi dávno. Umrela vo veľmi vysokom veku prirodzenou smrťou. A tak sa meč dal vždy novej a novej, chápeš, dostávajú ho také dievčatá ako ty. Keď meč zostane bez majteľky, dostane ho automaticky tá, ktorá príde po majteľkynej smrti najskôr. Tento krát sa to podarilo tebe," mrkol na mňa. „Buď na seba hrdá. Si majteľka Genetrisu."

Milo som sa na neho usmiala. Potešilo ma, ako to povedal – Buď na seba hrdá. Si majteľka Genetrisu. „Ďakujem."

„Ináč, ak chceš o svojom meči vedieť viac, prečítaj si o ňom knihu. Volá sa História meča Genetris. Nájdeš ju u mňa v knižnici pod písmenom H."

„Prečítam si," usmiala som sa. „A vieš čo chcem urobiť, keď si ma naučil dobre šermovať?" uškrnula som sa.

„Čo?" pozrel na mňa, ako keby som mu chcela minimálne odhryznúť z nosa.

„Vyzvem Erana na súboj a porazím ho," sebavedomo som vyhlásila.

„Super, prídem sa na vás možno pozrieť," zasmial sa.

Chrixtin bol naozaj dobrý kamarát. Aj Vestix s Damisom boli super, ale Chrixtin bol oveľa lepší. Niečo na ňom bolo stokrát lepšie, než na hociakom inom chalanovi. Bol veľmi milý, múdry, trpezlivý... skrátka, taký krásny rozprávkový princ. A práve sme sa smiali na tom, ako možno naštvem jeho staršieho namysleného a tiež veľmi pekného brata.