ESTERANDIA - Meč nevinnosti

5. Učím sa čarovať (druhá časť)

Ešte stále mi ten svoj držal pri krku a uškŕňal sa. Kľakol si ku mne a začal sa smiať ako na neho bezbranne hľadím.

„Eran, to nemyslíš vážne. Veď drží meč v ruke prvý krát," za mnou zaznel nahnevaný hlas. Bol to Chrixtin.

Eran sa postavil, meč odhodil na zem a kráčal k nemu. Tešilo ma, že sa môžem opäť pohnúť, tak som postavila a oprášila si svoje nové oblečenie.

Uvidela som, ako Eranovi očerveneli oči. Teraz, ako som ich vedľa seba videla, som si všimla, že Chrixtin je zhruba o tri centimetre vyšší od Erana, ale Eranovi to asi neprekážalo, keďže sa práve odporne mračil na svojho brata.

„Ty mi nebudeš rozkazovať, čo smiem a čo nie," zasyčal naňho a v diaľke zahrmelo.

„Chceš privolať búrku? Fajn," usmial sa naňho Chrixtin a chytil ho za plece. „Tak máš, čo si chcel." Vpustil do Erana elektriku a poriadne ho potriasol.

Tak to ste mali vidieť! Nič vtipnejšie som v živote nevidela. Eran mak celý ksicht čierny, ako keby práve povymetal všetky komíny v meste a vlasy, ako po výbuchu míny. Plášť a nohavice mal celé deravé.

Tvár mu skamenela: „Vyhral si." Otočil sa, zodvihol si svoj meč a so zaťatými päsťami odišiel.

Chrixtin sa na mňa usmial: „Nič ti nie je?"

„Ehm, čo?" spamätala som sa, lebo som akosi nedávala pozor.

„Pýtam sa ťa, či ti nič nie je," zopakoval pokojne.

Z jeho úsmevu som bola namäkko a zabudla kvôli nemu aj na to, že ma pred chvíľou bolelo úplne celé telo.

„Nie, nie. Nič mi nie je," odpovedala som zmätene.

„Za Erana sa ospravedlňujem. Občas to mierne preženie," zodvihol môj meč zo zeme a podal mi ho. „Dnes už asi z toho nič nebude, keď Eran privolal búrku, ale mohli by sme ísť k tebe a naučiť ťa ovládať tvoju schopnosť. Onedlho ju budeš potrebovať."

Ešte stále som bola z neho mierne vykoľajená a tak som sa zmohla len na prikývnutie.

Vsunula som si meč do pošvy a dobehla Chrixtina, ktorý kráčal len pár metrov predo mnou.

Kým sme prišli ku mne, pár krát ešte zahrmelo a začalo pršať. Chrixtin nachvíľu zastal a zdvihol ruku k oblohe. Nechápala som, čo práve robí, ale došlo mi to vtedy, keď znovu zablyslo. Chrixtin ten blesk stiahol do seba ako hromozvod, pričom mu prešiel celým telom. Trochu ma pri tom myklo, lebo to bola poriadna rana a vyzeralo to veľmi nebezpečne. Každého obyčajného človeka by to dávno zabilo.

„To nič, iba som pritiahol blesky, z ktorých mám energiu ako ty z gama žiarenia," upokojil ma. „Robím to väčšinou vždy, keď príde búrka.

„Aha," otriasla som sa a zamierili sme do pokojnejšej uličky, kde som bývala.

Medzitým sa rozpršalo ešte viac a to sme sa už radšej rozbehli ku mne do domčeka, ktorý už bol pred nami.

Keď sme vliezli dnu, boli sme takmer celí mokrí. Rýchlo som za sebou zatvorila dvere a vydýchla si, lebo mi skoro napršalo aj dnu.