ESTERANDIA - Meč nevinnosti

15. Nevnímané city (štvrtá časť)

Vymenili sme si prekvapené pohľady. „Tak trochu?"

Rozbehli sme sa za Vestixom. Erana sme našli sedieť pri strome mrmlať nejaké nezmysli.

Chrixtin si k nemu kľakol. „Ani netušíte, čo s ním môže spraviť alkohol. Hlavne ho teraz neprovokujte. Hlupák, z kade ho vôbec vzal?"

Vestix pokrčil plecami. „Mysleli sme si, že je to voda. Bol priehľadný."

„Ves, dúfam, že nevypil celú fľašu?" zhrozil sa Chrixtin.

„Nie," pokrútil hlavou. „Zvyšok si, hm, vylial."

„Kde je Damis?" spýtala som sa.

„Šiel po vodu."

Zatiaľ, čo sme sa rozprávali, Eran zaspal. Sadla som si vedľa neho a celý čas ho pozorovala. Pri pohľade naňho som si akurát spomenula na môjho bratranca Luka, ktorý sa tiež raz takto opil.

Za okamih prišiel prišiel Damis a začali sme sa rozprávať o našom momentálnom stave, až kým z tašky nevybral veľké červené jablká z neďalekej jablone. Celý ten čas sme sa s Chrixtinom tvárili, akoby sa nič nestalo. Neskôr ho to už začalo viditeľne štvať, že si ho nevšímam a keď zistil, že to nikam nevedie, začal ma tiež ignorovať. Jediný, kto si to všimol, bol Vestix, ktorý na nás neustále hádzal podozrievavé pohľady.

Večer všetci odišli hľadať drevo na oheň a niečo bod zub. Chrix nám zatiaľ spravil provizórny oheň, aby po tme vedeli trafiť späť a aby som nezostala úplne po tme.

Eran ešte stále spal. Sledovala som jeho vlasy. Na pohľad vyzerali byť drsné, no keď som sa ich dotkla, zistila som, že sú úplne hebké. V tom sa pohol a vydal stonavý zvuk. O chvíľu sa pomaly posadil a pretrel si oči. Oprel sa o strom za sebou a chytil sa za hlavu, ktorá ho určite ešte poriadne bolela. Potom ku mne zdvihol pohľad a v očiach mu zaiskrili drobné plamienky. „Máme vodu?"

„Jasné," načiahla som sa po fľašu. „Ešteže máš ochotného kamaráta, ktorý sa o teba zatiaľ postaral."

Kým som mu podávala fľašu, hodil na mňa neveriacky pohľad: „Ja mám kamaráta?"

„Hej a je ich viac, ako si myslíš," povedala som. „Prečo si sa vlastne opil?"

„Hmm... mám na to svoje dôvody," odfrkol ešte stále pod miernym vplyvom tejto omamnej látky.

„To bolo to, čo si kupoval u Kasinelly, že?"

Prikývol a zadíval sa do ohňa, ktorý už pomaly doháral.

Práve prišli Chrixtin s Damisom a Vestixom – už vo vlkolačej podobe. Chrixtin priložil na oheň, ktorý sa vzápätí rozblčal. Hneď sa otočil k Eranovi: „Seba nazývaš starší zodpovedný braček?" Premeral si ho a zamračil sa.

„Ah, zabudni na to," oprel sa hlavou o strom a zažmúril oči.

Vestix ku mne pribehol, ľahol si vedľa mňa a hlavu si zložil do môjho lona. Začala som ho po nej škrabkať. Prisunula som sa bližšie k Eranovi a tiež sa oprela o kmeň.

„Dáte si jablká?" spýtal sa nás Damis a usadil sa vedľa mňa a Vesa, ktorý hral práve rolu Dobrý psíček na škrabkanie v mojom náručí, až na to, že bol oveľa väčší než pes.

Pokrútili sme hlavami.

Všetci sme sledovali plameň, až kým som nezačula kroky a šuchnutie o kôru stromu oproti. Zdvihla som zrak a pozrela do sivých očí.

Chrixtin sa opieral o strom predo mnou a pozoroval ma, ako škrabkám Vestixa za ušami. Evidentne ho štvalo, že si ho stále nevšímam a s ostatnými sa normálne bavím.

Nakoniec sa odišiel radšej prejsť.

Ťahalo ma to za ním, no tento návrh som hneď zamietla a povedala si, že nebudem predsa budiť Vestixa. Trochu som sa posunula, že si idem ľahnúť, no aj tak ho to prebralo. Vyskočil na nohy a priniesol mi svoj kabát, čo mu podal Damis.

Keď som nechápala, čo s ním, Damis prehovoril: „Máš si spraviť pohodlie."

„Ó, ďakujem," pohladkala som Vesa po hlave, kabát prestrela vonkajšou časťou na zem a ľahla si naň. Ves si ľahol tesne vedľa mňa a hlavu si položil na labky.

Eran si tiež ľahol, no obrátil sa na opačnú stranu. Lusknutím prsta zmenšil intenzitu horenia a tým aj svetlo.

Damis si ľahol až vtedy, keď prišiel Chrixtin, ktorý si ľahol na opačnú stranu ohniska. Celý čas ma sledoval.

Jeho stály pohľad na mňa ma, ako vždy, znervózňoval, tak som sa prisulula trochu viac k Vestixovi a potom som už naňho nevidela. Všimla som si iba, ako sa nám otočil chrbtom.

Okrem toho, že sa dnešný deň skončil celkom dobre, sa nám až tak dobre nespalo. Hlavne Chrixtinovi. Každú chvíľu sa budil a rozprával zo sna nezmysli, ktorým som nerozumela. Niekedy až zastonal.

Zaspať sa mi však nedarilo, až kým pokojne nezaspal aj on. Aj tak to bolo dosť divné, lebo som miestami mala pocit, že nie som unavená, aj keď som bola.

Celú noc ma prenasledoval čudný pocit. Sníval sa mi aj jeden sen.

No paráda! Ako obvykle som sa ocitla prikovaná o stenu v tmavej známej jaskyni. Nikto pri mne nebol, ani hláska som nepočula. Stena oproti mne bola postavená, no aj tak som sa bála zistiť, čo sa za ňou nachádza. Sú tam oni?

Zrazu mi v okolo rúk zmizli okovy a zrútila som sa na zem. Zmätená som sa okolo seba poobzerala, no nikoho som stále nevidela. Ako to?

Kým som tam len tak stála, spoza rohu som začula ženský melodický hlas: „Na minulosť nezabúdaj. Budúcnosťou sa nezaoberaj. Prítomnosť si váž a buď si jej vedomá. Len tak dokážeš budúcnosť ovplyvniť.

Nezabudni, že musíš počúvať aj svoje srdce. Veď vieš, že láska nad zlom víťazí..."

Ahoj! Ďakujem vám všetkým za toľko votes, 1K pozretí a #11 miesto. :))) Som vám za to naozaj veľmi vďačná.

*Kamma*