ESTERANDIA - Meč nevinnosti

15. Nevnímané city (tretia časť)

Keď sa ma dotkol ramena, pozrela som mu do očí a povzdychla som si. „Chrixtin, možno je to z mojej strany trochu bláznivé, ale... cítim k tebe viac ako priateľstvo." Hneď som odvrátila zrak.

Otočil sa ku mne, pravým plecom a hlavou sa oprel o kmeň stromu a milo sa na mňa usmial. „To isté som ti chcel povedať pred dvoma dňami. V ten večer, keď sme sa boli spolu prejsť," dotkol sa mi ruky. „Aj ja ťa mám veľmi rád, Riaxia. Viac, než si myslíš."

Chvíľu som si pozerala na topánky a rozmýšľala. „Ach, mala by som ti niečo povedať."

„Čo také?"

„Odmala sa mi snívava s Pánom smrti, ale to nie je dôležité," pozrela som sa do jeho očí, ktoré chceli nedočkavo vedieť viac. Nadýchla som sa a pokračovala. „Naposledy sa mi o ňom snívalo v deň, keď sme mali odísť. Bol to naozaj strašný sen." Vyrozprávala som mu všetko, na čo som si spomenula, presne do detajlov. Celý čas ma pozorne počúval, až kým som neskončila.

„Prečo si mi o tom nepovedala skôr?"

„Ja... nechcela som o tom hovoriť," sklopila som zrak.

„Nabudúce, keď sa bude niečo týkať jeho alebo mňa, povedz mi o tom."

Prikývla som.

Nachvíľu sa zamyslene zahľadel do diaľky. Z jeho ustarosteného pohľadu som vyčítala, že sa trochu hnevá. Otázne je, či kvôli situácii, mne alebo sebe. „Keby sa hocičo dialo, nedovolím ti, aby si nás kryla. My budeme kryť teba, na to tu sme."

„Ale Chrix..."

„Nie, žiadne ale. Nechcem, aby sa ti niečo stalo." Vstal a otočil sa mi chrbtom.

Ja som sa tiež postavila. „To isté chcem aj ja. Nechcem, aby sa niečo stalo vám. Nechcem, aby sa niečo stalo tebe."

Nemiesto odpovede si len prekrýžil ruky.

„Teba nezaujíma, čo chcem ja?"

„Zaujíma, no teraz sa nemôžeme riadiť tým, čo chceme my."

„Každopádne... keď k niečomu dôjde, urobím presne to, čo uznám za vhodné a ty mi v tom nezabrániš. Túžba zachrániť ľudí, ktorých máme radi je normálna."

Otočil sa ku mne a chladné oči, ktoré som nespoznávala, zabodol do tých mojich. „V tom prípade sme sa my dvaja asi nemali spriateliť. Možno by ti potom skôr nevadilo, keby som zomrel.

Pristúpila som k nemu bližšie a sledovala jeho neznámy pohľad. „Nespoznávam ťa."

„Tak sme sa asi krátko poznali."

Nechápala som celú túto situáciu. To mi už úplne šibe alebo sa ľudia tak rýchlo menia?

Chrixtinov pohľad opäť zjemnel, no na chvíľu ešte potemnel. „Toto si nedovoľuj!" zavrčal.

„Čože?" vyvalila som oči, rozhorčená, ako sa to mnou rozpráva. V tejto situácii ma to dokázalo prekvapiť len trochu.

Chrixtin si ma však vôbec nevšímal a pozeral sa niekam úplne inde. „Odíď."

To, že sa nerozpráva so mnou, som si všimla až teraz. Pozeral sa neurčito do zeme a vyzeral, akokeby sa rozprával sám zo sebou.

O chvíľu som vo vlasoch pocítila jemný vánok. Niečo zvláštne, no i temné. Smeroval od Chrixtina, ktorý si v tom momente vydýchol a v kŕčoch sa zvalil na zem, držiac sa za hlavu. Rýchlo som k nemu priskočila a chytila ho za rameno. „Si v poriadku?"

„Teraz už áno," povedal zamyslene. „Len sa mi trochu krúti hlava a prišlo mi nevoľno."

„Hm, môžeš mi, prosím, vysvetliť čo to malo všetko znamenáť?"

„Tuším ma niečo... ale nič," zmĺkol. Niečo mu určite tajil. Pozrel sa mi smutne do očí. „Prepáč za tie veci, čo som ti rozprával. Nemyslel som to tak."

Prikývla som a pohladila ho po ramene. On ma chytil za ruku. Ponúkla som mu fľašu vody a on ju hneď prijal. Keď dopil, s vážnosťou na mňa pozrel: „Všetko, čo som povedal pred tým, než som vstal a otočil sa ti chrbtom som však myslel vážne a trvám na tom."

Rýchlo som si v hlave prebehla jeho slová a zvraštila som obočie. „Splniť to môcť nebudem."

Nešťastne si povzdychol.

Postavila som sa a rozhodila rukami. „Naozaj by asi bolo lepšie, keby sme spolu trávili čo menej času a príliš sa na seba neviazali."

„Chceš ignorovať svoje city? Človek by mal brať všetko, po čom túži a osud mu práve núka."

V tom sa za nami ozvalo tiché zahvízdanie. Otočila som sa a zbadala tam prekvapeného Vestixa, ako na nás civý s prázdnou fľašou v ruke. „No páni, tu sa dejú veci."

„Čo konkrétne myslíš?" spýtal sa Chrixtin a prekrížil si ruky.

„Aj vás... no, aj tvojho brata," zvážnel a potom nastrčil fľašu. „Tak trochu sa opil."