ESTERANDIA - Meč nevinnosti

16. Vlky (tretia časť)

Zatajili sme dych a dúfali, že si nás nevšimne. Celá vydesená som ho schytila okolo pása a držala sa ho ako kliešť, až kým si to Dassil s našim hľadaním nerozmyslel a nestratil sa.

Chrixtin sa trochu pohol a vykukol z kríkov. V tom sme započuli Vestixov ston. V sekudne som sa od neho odlepila a začala som sa plaziť von. „Musím mu pomôcť."

„Nie, nikam nejdeš! Nájdu ťa!" zdrapol ma za nohu, ktorou som bolestivo šklbla.

„Au, asi ju mám zranenú!" vyštekla som nahnevaná, že ma za ním nechce pustiť a vyhrnula som si nohavicu, aby som sa pozrela, či to s nohou nemám vážne.

Veľký škrabanec sa ťahal pätnásť centimetrov pozdĺž píšťali. Asi som si to škrabla vtedy, keď ma Chrix ztiahol do týchto kríkov.

„Nemusíš mu ísť pomôcť, má na blízku Erana," ozval sa Chrixtin. „Bolí to?"

„Nie," zaklamala som, ale aj tak na mňa neveriacky pozrel a prezrel si to sám.

„Škoda, že Eran ešte nemá ten alkohol. Hodil by sa."

Netrpezlivo som načúvala bojový pokrik Dassilov a modlila sa, aby nám už konečne dali pokoj. Podľa revu som zistila, že druhý patril Eranovi, ktorý ich hneď na to obdaroval nádherným pekelne žeravým plameňom viditeľným až k nám. Určite ho museli veľmi naštvať.

Dassilovia sa zľakli a rozbehli sa kade-ľahšie.

Keď sme si boli stopercentne istý, že sme v bezpečí, opatrne sme vyliezli z kríkov a rozbehli sa smerom k Vestixovi. Práve sme prechádzali miestom spáleným na popol, keď sa onedlho z dymu vynorili Damis s Eranom, ktorý podopierali Vestixa, kráčajúceho len na jednej nohe.

„Ves," zakrila som si od hrôzy ústa, keď som zbadala jeho krvácajúcu nohu. Poranený bol na rovnakom mieste ako ja, lenže oveľa vážnejšie. Chlapci ho zložili na zem a vydýchli si.

„Je mi to ľúto, ale na tých hlupákov nič iné ako oheň, nezabralo," vyhlásil Eran a kľakol si vedľa Vesa.

„Už si mi ho vytiahol?" spýtal sa ho Ves zatínajúci zuby od bolesti.

„Hej, hej. Už dávno," prikývol Eran, vyzul mu čižmu a opatrne vyhrnul nohavicu.

„Čo sa mu stalo?" zvalila som sa na kolená vedľa Erana a Vesa chytila za ruku.

„Trafili ho," oznámil Damis a ukázal nám krvavý šíp.

Eran si prezrel Vesovu hlbokú ranu a oznámil, že ho šíp zasiahol príliž hlboko a že už stratil veľa krvi.

Keď Chrixtin videl, ako Ves trpí a omdlieva od bolesti, rýchlo si vedľa mňa kľakol a v strese sa mi začal hrabať v taške, až kým z nej nevytiahol môj zázračný olejček.

„Toto by mu ešte mohlo pomôcť." Trasúcimi sa rukami mu vylial obsah fľaštičky do rany.

Vestixa myklo a silno mi stisol ruku, sledujúc svoju príšernú nohu, ktorá sa mu začala nečakane hojiť. Všetci naňho hľadeli, akoby nič také v živote ešte nikdy nevideli.

„Nestratil až tak veľa krvi, Eran," pokrútil hlavou Damis. „Mesačná slza by v tom prípade nezačala učinkovať. Nevyliečil by sa."

„Ešteže tak," vydýchol si. „Naozaj neviem, čo by sme bez nej robili."