ESTERANDIA - Meč nevinnosti

7. Trénujeme, trénujeme... (prvá časť)

Otvorila som oči a prvé, čo som zbadala, bolo ranné slnko, ktoré svietilo cez okno priamo na mňa čím ma oslepovalo. Vstala som a obliekla som si svoje oblečenie – blúzku, nohavice, kabát, plášť a čižmy. Prečesala som si vlasy, popravila posteľ, zobrala meč a vyšla von.

Mesto opäť žilo a ja som sa vybrala smerom k zámku, kde sme sa všetci dohodli, že sa stretneme v aréne. Až na to, že ma práve ktosi chytil za plece a vydesil: „Čau, nechceš ísť so mnou? Idem si po môj nový meč, ktorý som si dal vyrobiť u dcér Ery Lanie."

Otočila som sa zmätene k neznámemu a hneď som ho spoznala: „Ach, Vestix, nedes ma."

„Prepáč," previnilo sa zatváril. „Tak ideš?"

„Kde?"

„No, do kováčskej vyhne k dcéram Ery Lanie. To je Pani ohňa."

„Budem rada, ak môžem navštíviť nové miesta," usmiala som sa a vykročili sme tým smerom do časti mesta, kde som ešte naozaj nebola.

„No... ty tých nových miest budeš s nami vidieť ešte kopec," preglgol. „Na niektoré sa moc neteším. Teda myslím tie, čo sa týkajú našej výpravy. Čaká nás toho veľa... nebezpečného."

Pred nami sme zbadali veľkú vyhňu, v ktorej sa poctivo pracovalo.

„Prečo má len dcéry?" nechápala som.

„Vieš, svoje deti si stvorila sama. Nikdy nemala žiadneho chlapa a ani neuprednostňuje lásku. Podľa nej je to len zbytočná strata času. Mimochodom, jej dcéry majú chlapcov zakázaných. Je to u nich tradícia, samozrejme, veľa krát porušená, no nakoniec to vyhrá tá tradícia. Ináč, sú to také lámačky sŕdc," povzdychol si. „No a možno sa pýtaš, že prečo len dievčatá, tak... ona môže stvoriť len dievčatá, keďže je žena."

„Majú to ťažké," poznamenala som chápavo.

„No... okrem rebelov, ktorým sú tradície ukradnuté," zasmial sa. Blížili sme sa k vyhni, s ktorej sa šírilo veľké teplo.

„Radšej zostanem tu," rozmyslela som si, pretože pred vyhňou bolo dosť nepríjemné teplo a nechcela som ani tušiť, aké je vo vnútri. Vestix prikývol a vošiel do toho pekla sám.

Ja som sa zatiaľ poobzerala okolo seba. Pod veľkým stromom som si na kameni všimla sedieť jedného mladého elfa, ktorý hral na píšťale a vedľa neho posedávali tri dievčatá a nadšene ho počúvali. Kúsok od nich sa okolo jedného odstaveného voza naháňali deti a v senníku vedľa vyhne sa rozprávali – alebo skôr hádali – chlapec s dievčaťom. To dievča potom z tade celé nešťastné odišlo a ja som sa rozhodla ísť za tým chlapcom, spýtať sa ho, čo sa stalo.