ESTERANDIA - Meč nevinnosti

27. Posledný krát (tretia časť)

Stále som sa za nimi obzerala, až kým sme nezmizli v hustom lese, kde ma Fedrix opäť upozornil na staré elfie pasce.

„Chrixtin je dobrý chlapec," prehovoril uprostred ticha. „Pamätám si na deň, keď som ho sem priviedol po prvý krát, akoby to bolo včera."

S úsmevom som ho nasledovala ďalej, až kým sme nezastali pri nezabudnuteľnom veľkom dube – mieste, kde sa prepájajú svety portálom, ktorý sme sa práve chystali otvoriť a použiť.

Fedrixa som poslušne chytila za ruku, on sa zatiaľ dotkol svojich hodiniek a ešte skôr, než ma oslepila žiara, som si druhou rukou zakryla oči.

Dostali sme sa na kraj lesa a prešli sa popri ceste k najbližšej zastávke. Autobus nás našťastie nesklamal a prišiel hneď po piatich minútach, čo sme tam boli.

Vystúpili sme hneď na prvej zastávke v New Yorku a objednali si taxík, ktorý nás odviezol presne na Piatu Avenue.

Pred našim vchodom mi Fedrix oznámil, že ďalej už so mnou nepôjde. Rýchlo som ho objala, rozlúčila sa a za všetko mu poďakovala. Mávol mi na rozlúčku a potom si stopol najbližšie idúci taxík, čo ma už veľmi nezaujímalo, pretože som rozrušene stlačila zvonček s menovkou Ravenson. V duchu som sa nad tým zasmiala. Nie je divu, že si mama našla niekoho, s takým zaujímavým menom.

Po zaznení známeho bzučania som otvorila dvere do vchodu a vybehla hore schodmi na tretie poschodie ako nič, bez akéhokoľvek zadýchania. Moja kondícia na tom vôbec nebola zle. Zastavila som sa až pri našich dverách a začala na ne nadšene klopkať, až kým sa neotvorili.

„Rixia?" spýtal sa zmätene otec vo dverách.

„Oci!" vrhla som sa mu okolo krku, až skoro neudržal rovnováhu.

„Rixia," vydýchol šťastne moje meno a vybozkával ma po lícach.

Zatvorili sme za sebou dvere, aby sme nerušili susedov našim nadšeným híkaním a prešli do obývačky.

„Ako bolo? Musíš mi všetko porozprávať," sadli sme si spolu na gauč a spustila som. Rozprávala som mu úplne o všetkom, dokonca aj počas varenia obedu, až sme už nič iné dnes nestihli. Vraj sa na mňa pýtali aj kamaráti, no tým bolo odkázané, že som na prázdninách u tety.

Až neskoro večer som sa po prvý krát dostala do svojej izby. Vidieť, že otec si robil zásluhy, bola totiž kompletne uprataná.

Spokojne som sa zvalila do postele a rozmýšľala nad tým, čo sa mi za posledných pár dní všetko prihodilo. Nový svet, nový život, nový priatelia, nová láska, nový domov, znovu nájdená matka... bolo toho nespočetne. Existovali síce aj mínusy, ktoré túto zmenu obnášali, no kašľať na ne. Boli nezvážiteľné s tým všetkým dobrým, čo ma stretlo. Navyše, bola som si stopercentne istá, že to najlepšie ma ešte len stretne.