ESTERANDIA - Meč nevinnosti

14. Zajatí (druhá časť)

Chrixtin bol odomňa ďaleko. Nepočula som, čo presne kričí, tak som sa mu snažila slová vyčítať z pier.

„Gene...? Gene... čo?" rozmýšľala som a nakoniec mi to došlo. „Genetris!" zjačala som, ale už bolo neskoro vyťahovať meč, keďže som bola obkľúčená piatimi trolmi, ktorí držali v zajatí všetkých mojich kamarátov... okrem Chrixtina.

„Chrix, čo tam tak stojíš?! Rob niečo!" reval Eran zovretý v pazúroch jedného z trolov, no jeho brat stále váhal. Mal na výber: buď ujde a nechá nás tu alebo sa nás pokúsi zachrániť.

Podľa mňa nebola ani jedna možnosť rozumná. Chrixtin by nás tu určite nenechal a ani by sa nepostavil piatim trolom, keď vie, že sám nezmôže nič. Z jeho tváre nebolo vôbec čitateľné, čo zmýšľa. Venoval mi zváštny pohľad, ktorým mi asi chcel niečo naznačiť a potom vkĺzol medzi husté, tŕnisté kríky a zmizol.

„Ja som to vedel! Si obyčajný zbabelec!" jačal naštvato Eran a buchol päsťou trolovi do palca, čím ho ešte viac rozzúril.

Chcela som mu povedať, že to nie je pravda, že by Chrixtin nikdy neušiel a že by nás... mňa tu nikdy nenechal. Vzápätí ma niekto poriadne udrel do hlavy a začalo sa mi zahmlievať pred očami. O chvíľu som sa ocitla ležať na zemi a nado mnou sa skláňali nechutné tváre trolov. Pár sekúnd na to som upadla do bezvedomia.

Ocitla som sa v sede priviazaná o masívny drevený kôl. Až teraz som si uvedomila, ako veľmi ma bolí hlava. Chcela som sa chytiť boľavého miesta, ale ruky som mala pevne priviazané za chrbtom. Rýchlo som sa poobzerala okolo seba, aby som skontrolovala, kde sú ostatní. Našťastie, všetci boli poprivezovaní na koloch vedľa mňa.

Koly boli viac menej usporiadané do kruhu, bolo ich asi sedem a uprostred nich ležalo veľké ohnisko. Pri predstave, že si nás na ňom neskôr opečú ako špekáčiky, som nasucho preglgla. Evidentne sme ich obed.

Myslela som, že keď nás trolovia zajali, budú si nás aj strážiť. No prostredie nevyzeralo, ako nejaká trolia osada, ale obyčajný les. Teda, možno mali osadu trochu ďalej, pomyslela som si. Napríklad, za tými mohutnými stromami. Snažila som sa trochu nahnúť, aby som na za ne videla, no veľmi sa mi to nedarilo.

Neskôr som si premerala tváre mojich spoluzajatcov. Damisa – sediaceho naľavo odomňa, Vestixa – napravo a rozčúleného Erana. „Keby mi matka dovolila použiť na nich mágiu, podpálil by som to tu."

„Podľa vás nás tu C.X. nechal?" spýtal sa smutne Vestix.

„Ja neviem," mykol plecami Damis. „Ja ho až tak dobre nepoznám."

„Vymyslite dôvod, prečo by sa mal pre nás vracať," vrčal Eran. „Buď je na ceste domov s falošným výmyslom, že sa nám niečo stalo alebo..."

„Kuje plán, ako nás z tadiaľto dostať," skočila som mu do reči. „Radšej mi ty povedz dôvod, prečo by tu mal nechať svojho brata a priateľov!"

„Máš pravdu," uznal so sklonenou hlavou. „naozaj by nás tu nenechal. A vôbec... teba by tu nenechal. A to z rôznych dôvodov. Jediná nás dokážeš zachrániť pred Pánom smrti a dostať od neho svoju matku. Ďalší, že si ťa obľúbil."

Takže Eran si myslí, že si ma Chrixtin obľúbil? usmiala som sa. Samozrejme, všimla som si to, lenže štýlom, akým to Eran povedal, to znelo, ako viac než rád.

„Tak ako si potom môžeš myslieť, že nás tu nechá?"

„Ja neviem. Je tu skrátka aj možnosť, že sa mu samému v lese niečo stalo. Vravel som, že sa už nenachádzame v bezpečí Arlondského lesa."

Prikývla som a pozrela na hrubé lano, ktorým som bola zaviazaná o kôl. Hrča, ktorá sa trolom podarila zauzliť bola naozaj nerozmotateľná. Narozdiel od klasického uzla bolo toto niečo úplne nenapodobitéľné – originálne.

Pozerať sa na lano, ktoré mi bránilo pohnúť rukami ma čoskoro omrzelo a začala sa znovu obzerať po okolí. Naozaj sme sa asi nachádzali na kraji osady. Tuším som práve zazrela, za jedným z veľkých stromov, jeden z ich provizórnych chatrčí. Trolí les. No podľa Eranových rečí to neznelo, že trolovia sú najhoršie bytosti, ktoré sa tu nachádzajú. Teda, pochybujem, že by tu žili, keby ich tu niečo ohrozovalo. No pri pohľade na nich som nepochybovala o tom, že nie sú najväčšie tvori v tomto lese. Ak tu aj niečo nebezpečné žije, určite je to nebezpečné len pre nás. A to možno preto, lebo každá iná potvora by nás bez rozmyslenia zhltla. Trolovia sú našťastie hlúpi a namiesto toho, aby to s nami ukončili, si nás priviazali ku kolom. Možno by predsa radšej boli, keby sa s nami v lese ešte raz mohli zahrať na naháňačku.