ESTERANDIA - Meč nevinnosti

13. Vestix, vlkolak (druhá časť)

Chrixtin sa celý čas pozeral na mňa a usmiaval sa. „Takže, ty nespíš."

„Nie," posadila som sa a zasmiala. „Čo si sa nudil, že si prišiel radšej sem?"

„Iba som ťa prišiel pozrieť," nastavil dlaň smerom k ohnisku a bleskom ho zapálil. „Prečo si odišla? Užívaš si chvíľku bez nás?"

„Hej."

„Tak, to ťa nebudem rušiť," postavil sa.

„Nié, nechoď preč. Môžeš ostať. Keď som tu sama, mám divný pocit."

Usmial sa a späť sa usadil. Minútu sme mlčali. Chrixtin premýšľal a ja som sa začala nudiť. Napadlo ma, že by som mohla niečo vyskúšať. Sústredila som sa. O chvíľu sa mi rozžiarila ruka a do vzduchu sa roznieslo zlatisté svetlo, čo vytrhlo Chrixtina z jeho myšlienkového sveta.

„Prečo je teraz zlatá?"

„Energia v lese. To vďaka nej naša žiara mení farbu," vysvetlil a tiež to vyskúšal. Jeho žiara sa teraz sfarbila do fialova, no miestami modravela.

Ja som tú svoju namierila na oheň a poslala ju naň. Začal z nej horieť na zlato. Chrixtin to urobil tiež.

Po zlúčení našich energií sa oheň rozhorel červenkasto – ružovou farbou.

„Waw, tak niečo takéto som ešte nevidel," zasmial sa. „Naše schopnosti by do seba celkom zapadli."

„A to si myslel ako?" podozrievavo som naňho pozrela.

„Nóó... to je jedno," uškrnul sa.

Premerala som si ho a potom som sa zasmiala. „Dobre, radšej mi to nevysvetľuj." Napadlo mi niekoľko vecí, no radšej som si to nechala pre seba. Rovnako ako on.

Sledovala som ho, ako rozmýšľa a hľadí na ružovkastý plameň. Sivé dúchovky sa mu od neho leskli, vlasy mu jemne spadali na plecia... vyzeral nádherne.

Vlastne som ani nepochopila, prečo mi to tak zrazu napadlo. Jednoducho som si to myslela. Dajú sa takéto veci vôbec myslieť? Asi nie. Nájdem iný spôsob... skrátka to tak cítim... Nie! Nebudem teraz na to myslieť. Teraz nie je čas na všímanie si svojich citov, keď mi ide o život... možno sa už nevrátim. Ten Draghitos ma chce pre seba ako zbraň. Nepustí ma domov. On sa nado mnou nezľutuje.

Vôbec netuším, ako ja – dievča z New Yorku –za dva dni v tejto krajine došlo na takéto veci, zatiaľ čo pred dvoma dňami riešilo školu, kamarátky, vysvedčenie, manikúru a nákupy. Veci sa skrátka neskutočne rýchlo menia.

Obzrela som sa za ostatnými. Vestix vo vlkolačej podobe behal po lese, až kým ho Damis nezavolal, aby si radšej pospal. Teda – Damis s Eranom a spiacim Vetrixom. Tí dvaja sa dali do reči, až som sa čudovala. Damis a Eran kamaráti? Nejak mi to nesedelo. Nechcem preháňať, ale tuším si Eran Damisa celkom obľúbil. Spomenula som si na to, ako mu Damis oznámil, že nemôže loviť a začala som sa smiať.