ESTERANDIA - Meč nevinnosti

6. Hľadáme dobrovoľníkov (tretia časť)

V strede bola jedna vaňa, ktorá bola, bohužiaľ, obsadená. Trčala z nej Eranova hlava, ktorá sa na nás dosť mračila. Best bolo to, že odvtedy, čo sme ho naposledy videli, sa vôbec nezmenil. Stále mal čierny ksicht a strapaté vlasy, ako prvotriedny strašiak do maku. Vaňu mal plnú peny a na zemi bolo jeho dotrhané oblečenie.

„Si spokojný? Nejde to dole! Za to zaplatíš!" vrčal. Potom nabral do ruky trochu peny a hodil ju po nás. „Vypadnite!"

Zo smiechom sme sa vyhli letiacej pene, ktorá nás náhodou minula a skončila na dverách.

My sme zatiaľ zdrhli na chodbu.

„Bol to dobrý nápad?" pochybovačne som sa spýtala.

„Čo myslíš?"

„No to, čo si mu spravil."

„Aha, no... náhodou si to zaslúžil, nie?" zasmial sa.

„Možno," mykla som plecami.

„Dobre. Tak máme ešte jednu kúpeľňu," zvrtol tému a prešli sme na druhý koniec chodby, kde mi otvoril dvere napravo a naznačil mi, aby som vošla dnu. „Zostaň tu a čakaj," mrkol na mňa a zatvoril dvere.

Ocitla som sa sama v obrovskej kúpeľni, kde bola jedna vaňa, niekoľko umývadiel a zrkadlá tu boli úplne všade. Celé steny boli pokryté nádhernou mozaikou v zlatej, striebornej, medenej, zelenej a modrej farbe, ktorá tvorila veľa rôznych ornamentov, vzorov a symbolov, ktoré som nepoznala, ale určite znamenali niečo dobré.

O chvíľu niekto zaklopal na dvere a dnu vbehla staršia žena v bielych služobníckych šatách a okolo pása mala zelenú zásteru.

„Hneď to bude, slečna," položila na stolík uteráky a nejaké oblečenie. „Posiela vám to pani Vionyxis," povedala a napustila mi vaňu až po vrch. „Chcete ružový, fialkový alebo vanilkový vonný olej do kúpeľa?"

„Ehm... asi ten vanilkový?" odpovedala som zmätene a služobníčka mi z neho naliala do vane.

„Penu?"

„Môže byť," prikývla som. Naliala mi tam aj ružovú tekutinu (asi tú penu).

„Tu je mydlo," ukázala na ďalšie fľaštičky na stolíku a potom s poklonou opustila miestnosť. ...Najprv som si obzrela oblečenie, ktoré mi priniesla. Boli to pekné tmavomodré šaty s bielymi ligôtkami.

Zvliekla som zo seba svoje oblečenie a ponorila som sa do príjemne teplej vody s arómou vanilky, ktorá bola taká úžasná, že som skoro zaspala. Na stolíku pri vani som zbadala fľaštičky s mydlom. Každá z nich bola špeciálne označená buď Telové mydlo alebo Mydlo na vlasy a ja som použila tie s vôňou vanilky.

Keď som sa umyla, pena už vyprchala a ja som neochotne vyliezla z vody, ktorá sa vďaka mne z príjemnej vlažnej zmenila na „príjemne" vriacu. Usušila som sa a vlasy si zabalila do uteráka.

Neskôr, keď mi vyschli, som sa obliekla do šiat, učesala a odišla z kúpeľne. Na chodbe som stretla Chrixtina, ktorý si ma prekvapene obzrel: „Ó, pekné šaty," pochválil s úsmevom. „Nie si hladná? Vieš, dal som pripraviť pre nás dvoch večeru a už mi ju priniesli do izby."

„Pre nás dvoch?" nechápavo som naňho pozrela.

„Nó, tak to nemyslím," začervenal sa. „A nechceš jesť so mnou? Je už dosť neskoro a obchod sú v meste zatvorené."

„Súhlasím, ale vieš... vyznelo to trochu inak," uškrnula som sa. Usmial sa a odviedol ma do svojej izby.

Chrixtinova izba bola naozaj veľmi veľká, vytapetovaná na modro. Mal v nej niekoľko okien a dvere na balkón, veľkú posteľ, pracovný stôl a pri ňom na stene veľkú mapu. V strede izby bol klavír a vedľa neho menší stôl, na ktorom bola pripravená večera. Vzadu bolo na stene zavesené aj veľké zrkadlo so zložitým zlatým rámom.

„Ach, ako dlho sa zvyká na takýto luxus?" padla mi sánka, pri pohľade na to všetko.

„Veľmi rýchlo," usmial sa. „A prečo si ho odmietla?"

„Neviem, asi sa mi nechce naň zvykať, keďže o dva dni budem spať niekde v lese na zemi," prešla som sa izbou ku klavíru. „Hráš?"

„Áno, od ôsmych," posadil sa zaň a začal si listovať knihu s notami a potom mi naznačil, aby som sa usadila za stôl s večerou a on začal hrať. „Hudba v tejto krajine je krajšia," podotkol počas hrania. „Ozaj, veď môžeš jesť."

Usmiala som sa a prezrela si stôl s jedlom. Boli tu koláče a zákusky, zeleninový šalát, pečené zemiaky, grilovaný losos a tanier plný syra. Ja som si zatiaľ nabrala trochu šalátu a zemiakov, lebo na nič iné som nemala chuť a počas toho som počúvala Chrixtinovu hru.

Chrixtin o chvíľu dohral a sadol si na stoličku oproti mne a usmial sa na tanier so syrom: „Milujem syr. Ochutnaj tento. Je najlepší," ukázal na jeden s plesňou a kúsok si zobral.

Keď som dojedla, ochutnala som všetok syr a usúdila, že ten plesnivý je naozaj najlepší.

„Kde máš vlastne veci?" spýtal sa a ja som si spomenula, že som si všetko nechala v kúpeľni.

„Ou, úplne som zabudla. Hneď som späť," vybehla som na chodbu smerom do kúpeľne a zobrala si všetko oblečenie a meč.

„Asi už pôjdem," vyhlásila som, keď som sa vrátila.

„V poriadku," mykol plecami. „Smiem ťa odprevadiť?"

Prikývla som a zišli sme dolu do siene, kde sme sa rozlúčili a ďalej som pokračovala sama.

Nočná prechádzka bola naozaj príjemná. Spoza mrakov stále kde-tu vykukol mesiac, cvrlikali svrčky a voda v potoku žblnkotala. To bolo všetko, čo bolo počuť.

V mojom domčeku bola tma a tak som musela dávať pozor, aby som do niečoho nenarazila. Bola som už aj tak dosť unavená, tak hneď, ako som našla posteľ, som sa do nej zvalila a zaspala.

Ďakujeem za všetky votes!!! :))) Ste super... som z vás sťastná:)))