ESTERANDIA - Meč nevinnosti

17. Spln (prvá časť)

Kapitolu venujem kamarátke MadamHowling, ktorá ma neustále povzbudzovala. :)))

Neskôr, keď sa už úplne zotmelo, sme prešli ešte kus, čo najďalej od vlkov, aby sme ich nerušili ohňom a hlavne kvôli Vestixovi. Dnes má byť predsa spln – najhoršia fáza jeho previdelného cyklu. Nikto z nás presne nevedel, čo sa bude diať, tak sme čakali, kedy výjde mesiac.

„Nezabudnite na tie stromy," pripomenul nám Ves. „Radím vám, aby ste si našli také, na ktorých by sa dalo aj spať. Neviem, ako dlho bude trvať moje šialené správanie, no predpokladám, že celú noc." Prikývli sme a zjedli trochu sladkej živice zo zvláštnych ihličnatých stromov s modro-zeleným ihličím. Normálne sa už niekedy divým, z čoho všetkého sa dokážeme nasýtiť. Niektoré veci by ma v živote nenapalo ochutnať.

„S tými stromami by som aj ja súhlasil, no tenké konáre ihličnanov nás neudržia ani minútu," prehovoril Eran.

Podľa Chrixtinových výpočtov trasy sme usúdili, že pár metrov pred nami ihličnatý les prechádza do listnatého. Vybrali sme sa čo najrýchlejšie tým smerom. Vestix sa rozhodol, že s nami nepôjde a radšej ostane tu. Stihol mi ešte podať svoj kabát so slovami: „Tebe sa teraz zíde viac."

Ďalej sme pokračovali bez neho, až kým sme nanatrafili na mohutné staré stromy s hrubými konármi. Keďže sa mi na môj nedarilo vyliezť, Damis mi naň o konár priviazal moje lano, vďaka ktorému sa mi to podarilo. Horšie bolo skôr to, že som si nevedela predtaviť, ako sa dá spať na takom strome.

Chvíľu som sedela na jednom konári a hľadela na ostatných, ktorí si tiež snažili nájsť vhodnú polohu. A to predsa mne by sa tu malo spať najlepšie, lebo som dievča – menšie a štíhlejšie oproti ostatným. Pri spomienke Erana, ktorý možno váži len o pár kíl viac než ja a jedáva trikrát menej než ja, som sa zachichotala.

No a čo sme to vlastne naposledy jedli? Lesné plody? Snáď sa ešte niekdy poriadne najeme. Prešla som pohľadom na vedľajší strom, na ktorom moju pozornosť upútala veľká diera. Strom bol bútľavý. Napadlo mi, že by sa na ňom dalo celkom dobre spať a opatrene som z toho môjho zliezla dolu. Lano som si ešte pred tým stihla odviazať a odložila som si ho do tašky.

Keď sa moje nohy konečne dotkli zeme, neďaleko som započula zavitie.

Boli to vlky či Ves? striaslo ma a podišla som k stromu, na ktorý som chcela vyliezť.

Z lesa sa ozvalo ďalšie zavitie. „Ves," zalapala som po dychu pri pohľade na vysoký tieň v diaľke. Asi sa práve premenil, pretože sa zdalo, akoby sa len teraz zorientoválval.

Celá vystrašená zo situácie som pozrela hore na strom. Musím tam vyliezť! Obišla som celý strom a našla malý výčnelok, na ktorý som si zastala jednou nohou a začala liezť, keď som zrazu za sebou začula slabé vrčanie. Pri pohľade na príšernú podobu môjho kamaráta som zabudla myslieť. Vystrašene som hľadela na jeho agresívne oči a ostré tesáky, ktoré na mňa ceril. Ach Bože! Prečo som zliezla z toho stromu?