ESTERANDIA - Meč nevinnosti

11. Odchod (druhá časť)

Teraz pôsobil zmetene, pretože určite nemal na pláne vyklopiť o sebe takú nebezpečnú poznámku. Chvíľu premýšľal a znova pokračoval: „Teda... keby si si to rozmyselela," pozrel na moju kamennú tvár, „tvorili by sme neporaziteľnú dvojicu."

„To radšej zomriem!" vyštekla som.

„Dobre. Tvoje rozhodnutie padlo. Tvoja matka mi je už zbytočná..."

„Niéé!"

„A potom tvoj otec. Aj tak by to nezvládol, keby sa dozvedel, že vás obe stratil. A kto bude tretí?" začal sa prechádzať okolo chalanov a ľahostajne si ich obzeral. K Eranovi sa preistotu nepribližoval, no keď zastal pri Chrixtinovi, toho zdrapol za vlasy a natočil ho tvárou ku mne.

Chrixtin bol v bezvedomí a vyzeral veľmi zúbožene. Jediné, čo ho ako-tak držalo, boli okovy, ktorými mal pripútané ruky o stenu ako ostatní. Viem si predstaviť, že keby ho teraz z nich vyslobodili, zviezol by sa vyslabnuto na zem. Podľa zhodnotenia ostatných bol na tom Chrixtin najhoršie a Eran najlepšie. Bohviečo čo s nimi ten blázon robil.

Na Chrixtinovej tvári som si všimla hlbokú reznú ranu, z ktorej dosť krvácal a pri tom pohľade ma strhlo a po chrbte mi prešli zimomriavky.

„Čo keby bol on tretí?" pustil mu vlasy a Chrixtinova hlava ovisla. „A potom Vestix alebo Eran? Či Damis? Oh, neviem sa rozhodnúť. Môžu aj všetci naraz. A ty sa budeš pozerať ako trpia..."

„Niééé!"

„Niééé!!!" otvorila som oči a uvidela, ako sa ten nechutný slizký had skláňa nad mojou posteľou. Cítila som, ako sa mi zohrievajú ruky čakala, kedy budem môcť zaútočiť...

Práve v tej sekunde som v skutočnosti otvorila oči a pozrela do vydesených ohnivočervených ledva pol metra odomňa.