I fell inlove with my enemy (preklad po slovensky)

5. kapitola

Snaď bude dávať všetko zmysel....príjemné čítanie......

Z pohľadu Kelsi

Začala som pozerať von oknom,  videla som nadýchané mäkké biele mraky. Slnko svietili dole na obzore,  osvetľovalo kopce i pasienky.

Počúvala som môj Ipod, ale stále som mohla počuť to čo Ryan and Chaz hovorili vedľa mňa.

"Myslím, že odstúpiť teraz už nie je možné."  Počula som Ryana.

Chaz si povzdychol a poklesol na sedadle.  "Nemáme na výber. Chystajú sa navzájom zabiť!" Na poly - zajačal.

Uhhh ... chlapci. Som stále tu. 

"Nechcem byť ten kto nakoniec znova dostane. Minule som zistil, že to bolo dosť zlé a my sme dostali trest" Pokračoval Chaz.

"Inokedy sme sa takmer ponížili pred celým svetom. To bolo tak..."  Pretočila som na nich očami. Niečo mi hovorí, že si myslia, že som zaspala.

Alebo.

Som to chcela počuť.

"Asi by sme si mali držať odstup."

"Súhlasím."  Súhlasil Chaz.  Bolo trochu ticho, keď Ryan prehovoril.

"Tak kámo, zabudol som ti to povedať. Tam bolo dievča s obrovskými ..."  Obrátila som sa k oknu a zvýšila hlasitosť na mojom Ipod-e.  Bolo dosť zlé počúvať nejaké nechutné reči od Ryana, a teraz sa musel opakovať so svojimi vlastným slovami a vopchať to Chazovi.

Prisám, že všetko o čom oni hovoria sú  dievčatá, jedlo, šport, dievčatá, jedlo, dievčatá, hry a dievčatá.

Spomenula som dievčatá?  Jo.  DIEVČATÁ.

Práve teraz som tu chcela  Caitlin, Kayeleigh, Jam a Natašu.

V duchu som si povzdychla a zavrela oči. Dúfam že zaspím.  Našťastie sa to stalo.

--------------------

"Kelsi." Počula som niekoho povedať.

Bože. Prisahám, že ľudia môžu byť takí bezohľadný. Spím, to nevidia alebo čo?

"Kelsi." Zopakovali. Zastonala som.

Ešte raz a im vrazím jednu to tváre.

"Kelsi!"  Kričali zatiaľ čo so mnou potriasli. Mihotali sa mi oči, zatvárali sa a otvárali --- kto to bol alebo boli čo sa ma snažia zobudiť --- nahodila som vraždiaci pohľad. Ryan a Chaz, obaja držali svoje ruky na obranu. 

"Whoa! My sme ťa len chceli zobudiť."

"Prečo?"  Odpľula som si.

Chaz skrížil ruky na prsiach a pozrel sa na mňa s očakávaním.  "Sme tu. Musíme ísť ďalej." Poobzerala som sa okolo a videla ľudí ako vstávajú a berú si svoje batožiny.

"Oh."

"Jo. Tak poďme ďalej."

Z pohľadu Justina

Stál som vedľa mamy a Kenny vedľa maminho strieborného Volva.  Mal som mikinu bez zipsu aby som ukázal moje V-čkovo čiernobielo pruhovanú košeľu.  Snažil som sa aby som neupútal pozornosť, lebo sme boli na letisku.

Ja som Justin Bieber. Ja potrebujem pozornosť.

Pozrel som sa na hodinky a otrávene si povzdychol.  "Kedy tu budú?"   Mama mi venovala uštipačný pohľad.   "Práve sme sem prišli Justin. Ty kontroluješ hodinky každú sekundu." Vzdychla.  "Niekedy  si taký netrpezlivý."