Strašidelné príbehy {Dokončené}

17.Krajina duší

KRAJINA DUŠÍ

Na začiatku príbehu, bola noc. Krásna, mesačná, noc. Noc, ktorá, prepojila životy, štyroch ľudí v boji z mocným nepriateľom. Bojovali o svoje duše. Bojovali v spánku. V pokojnom, nočnom, spánku. V spánku, ktorý vás unesie do iného sveta. Do sveta v ktorom neplatia zákony Zeme. Je to svet pustý a prázdny. Je to smutný svet. Každý, ale nedokáže, putovať, týmto svetom. Sú jedinci, ktorý sú iný. Musia tvrdo bojovať. Musia bojovať, pretože sú iný. A ten kto je iný na toho čakajú, nástrahy zla. Práve zlo ich potrebuje. Potrebuje ich schopnosť, byť iný.

Carla Andersonová bývalá kuchárka prišla z práce o deviatej večer, zaspala a vplula do sveta snov.

Danny Sanderson elektrikár, prišiel z nakupovania darčekov, pre svojho syna. Presne v 22:30 si ľahol do postele a zaspal. Jane Davlinová, zdravotná sestra, prišla o 23:00 do svojho bytu, osprchovala sa a skočila do postele v ktorej, okamžite zaspala. Jack Boyl, zaspal pri televízore kde práve vysielali, film Osvietenie s Jackom Nicholsonom.

Carla Andersonová, stála pred starým, vysokým, domom v ktorom spievali, duše mŕtvych. Pred Carlov sa týčili dvere po ktorých, stekala, červená tekutina. Carla tušila že je to krv. Zvedavosť ju prinútila priblížiť sa k dverám. Prudko ich otvorila. Obklopila ju hmla. Z hmly sa ako posol smrti, vynorila úzka kamenná cestička. Šedá hmla požierala svetlo. Až teraz sa Carla začala skutočne báť. ,,Kde to som ?" Pomyslela si. Otočila sa späť ku dverám, pohla starou hrdzavou kľučkou, ale dvere sa neotvorili. Stáli tam ako pribité k zemi a vysmievali sa jej. Musela sa vnoriť do hmli. Žiadna iná cesta neexistovala a ona to vedela. Bojazlivo sa pohla vpred a predierala sa hmlou. Cítila sa stiesnene. Cítila silu hmli, ktorá jej vliezla do hlavy a rozprúdila jej fantáziu na plné obrátky. Nohy akoby nechceli ísť vpred. Ťahala ich za sebou ako vrecia plné kameňov. Najviac ju ale desilo to ticho. Ticho smútku, ticho smrti, ticho zla. Večné ticho. Stále šla vpred. Nemala na výber. Započula nejaký zvuk. Znelo to ako keby spadla veľká skriňa. V diaľke uvidela tunel z ktorého vyžarovalo červené svetlo. Toho svetla sa bála. Pripadalo jej rovnako desivé ako smrť. Šla za svetlom poháňaná neznámou silou. Svetlo stále viac a viac presvitalo cez hmlu. To tajomné svetlo jej zasvietilo do očí ako lúč skazy. Z diaľky sa ozval démonický výkrik. To je peklo. Pomyslela si. Prišla k bráne tunela. Bola to brána vytvorená s kostí a ľudských lebiek. Cítila ich pohľad na svojej, potom zmáčanej, koži. Vstúpila do tunela. Neustále jej to krvavo červené svetlo, svietilo do očí. Svetlo odrazu zhaslo. Obklopila ju tma. Tma záhrobia. Tma mŕtvych. Niečo ju chytilo za nohu. Cítila bolesť v ľavej nohe. Bolesť každou sekundou silnela. Tá vec ju držala za nohu. Krvavé svetlo opäť osvietilo tunel. Konečne uvidela kto ju napadol. Nemohla tomu uveriť. Bola to ľudská kostra. Jej kostnaté prsty sa zaborili ako ostrí nôž do jej mäsa. Carla vykríkla. Kostra ju ťahala dole do temnoty. Snažila sa dostať hore, ale zistila že sa prepadá hromadou kostier a lebiek v ktorých sa topí. Zo všade sa na ňu dívali lebky. Smiali sa na nej. Z lítka jej tiekla krv. Otočila sa a pozrela sa na kostru, ktorá ju ťahala dolu. ,,Ahoj sestrička," prehovorila tá kostra. Carla si z hrôzou uvedomila že je to jej mŕtva sestra. Opäť vykríkla a prepadla sa dolu do temnoty.

Danny Senderson ležal uprostred tmy ktorá ho chcela pohltiť a odniesť do náručia smrti. Na tvár, mu kvapkala, nejaká kvapalina. Vstal a uvidel tmu. Vedel že je až po krk v problémoch. Začal sa báť. Bál sa tej tmy. Pocítil jej silu až v útrobách svojho zdravého rozumu. Šiel naprieč tmou vpred. Vo vrecku nahmatal nejakú vec. Tušil že by mu mohla pomôcť. Hmatom zistil že je to baterka. Stlačil spínač na baterke. Z baterky, vyšli lúče svetla. Osvetlili miesto v ktorom sa Danny nachádzal. ,,To nie je možné" potichu si zašepkal a prerušil tak nadvládu ticha. Lúče svetla namaľovali obraz stalagnitov, stalktitov a stalagnátov. Spolu vytvárali desiví, obrazec, jaskyne. Danny zostal taký prekvapený že sa ani nezamyslel nad tým, prečo mal vo vrecku, práve baterku. Baterka mu dodala, aspoň kúsok, sebadôvery. Pod nohami cítil klzké kamene a nad hlavou mu visel starodávny strop jaskyne. V diaľke zbadal lúč silného svetla, ktorý sa pomaly približoval. Zostal stáť na mieste a v mysli si premietal čo urobí v nasledujúcej situácií. Lúč svetla bol už takmer pri ňom. Ucítil zimomriavky na koži. Svetlo mu už olizovalo topánky. ,,Je tu niekto ?" Prehovoril a ozvena jeho vetu, pre istotu, ešte raz zopakovala. ,,Ste človek ?" Započul nejaký hlas. Konečne pocítil nával radosti. ,,Áno,"odpovedal. Pred sebou uvidel obrys človeka a lúče svetla z jeho baterky ho ujistili že je to muž. Muž bol bradatý a pod očami mal kruhy, takmer až letokruhy. ,,Asi toho veľa nenaspal," pomyslel si. Ten neznámy muž ho chytil rukou za plece a začal ho ohmatávať. Po krátkej chvíli, konečne skončil.
,,Áno, ste človek,"prehovoril.
,,Neviete ako sa dostanem k nejakému východu z jaskyne ?"
,,Ja tu na to nie som," odpovedal mu roztržito. ,,Kto vlastne ste ?"  ,,Videl som ich chlapče. Videl som ich tesáky zafarbené krvou, ich oči zaplnené zlom a ich dych presiaknutý dychom ich obetí. Neutečieme im. Obaja sme už teraz mŕtvy. Sme ich potrava. Mňa sa nemusíš báť. To ich sa boj." Z veľkej diaľky sa ozval výkrik. Dannymu zapišťal v ušiach ako alarm. Tajomný muž zmizol v tme a on zostal stáť osamotený v jaskyni a smerom ku nemu sa blížil, zástup zla. Danny sa rozbehol vpred. Ako gepart letel cez jaskyňu. Počul za sebou ich dych. Cítil ich pach. Cítil pach, svojej smrti. Vedel že zomrie. Zacítil príchod smrti. Bežal neustále vpred. Nevnímal bodavú bolesť v chodidlách. Zrýchlil a potkol sa o skalu. Tvrdo dopadol na zem. Hltal na zemi prach a tí netvory už boli takmer pri ňom. Vstal a zobral do ruky baterku. Na chrbáte, pocítil nával bolesti. Niečo mu vyskočilo na chrbát a zarylo sa to do jeho mäsa. Vykríkol, otočil sa a lúče svetla mu ukázali temnotu. Díval sa netvorovi priamo do tváre. Videl jeho špicaté uši, malé nohy a tesáky zafarbené krvou. Pokožku mal bielu a zdalo sa mu že sa orientuje, pomocou čuchu. Rukami a nohami sa odrazil od zeme a začal bežať. Nevedel kde je východ. Nevedel zahnať svoje temné myšlienky do komnaty zabudnutia vo svojej mysli.