Strašidelné príbehy {Dokončené}

143.Duch s kameňmi

Obyvatelia piatich domov stojacich na Thornton Road,v tichej predmestskej ulici v Birminghame,zažili niekoľko nepríjemných a finančne náročných rokov,keď sa usilovali odhaliť,prečo práve oni,zo všetkých ľudí v britskom ,,druhom hlavnom meste,"sa stali terčom každodenného bombardovania veľkými kameňmi,ktoré,ako sa zdalo,lietali odnikadiaľ.Okná aj škridlice na streche sa stále znova rozbíjali,a výsledkom bolo,že obyvatelia museli urobiť kroky na svoju ochranu,ktoré neboli nijako lacné.V predu na domoch nevidno nič,čo by naznačovalo,že sú v stave obliehania;vzadu to však vyzerá inak;okná zatĺkli doskami a steny  domu chráni pred údermi kameňov drôtené pletivo s malými otvorčekmi.Birminghamský policajný zbor to najskôr pokladal za jednoduchý prípad,no po mesiacoch starostlivého a márneho vyšetrovania zverili vec do rúk schopného veliaceho dôstojníka Lena Turleya.Ten priviedol do Thornton Road tím skúsených policajtov,vyzbrojených tými najmodrnejšími vyšetrovacími pomôckami.Niektorí z nich strávili celé noci v záhradách kameňovaných domov,zazipsovaný v spacákoch v čase najkrutejšej zimy r.1981-82.Policajti použili nočné hľadáčiky,intenzifikátory obrazu a automatické kamery,no bezvýsledne.Jediné známky života na infračervenom videozázname boli potkany a myši,ktoré odtiaľ uháňali,objavili sa aj králiky a ostražitá líška.Stále podráždenejší obyvatelia postihnutých domov sa pokúšali zaspať,bránilo im v tom však očakávanie ďalšieho nárazu.Koncom roka to bolo už 3500 hodín čo inšpektor Turley a jeho ľudia strávili na bezvýslednom vyšetrovaní na Thornton Road.Ešte o 2 roky neskôr nebola polícia schopná ohlásiť výsledok vyšetrovania.

Stopy,ktoré sa tam našli,tajomstvo ešte viac prehĺbili.Lietajúce kamene boli rovnakého typu ako v ostatných záhradkách na Thornton Road a tie,ktoré zasiahli domy,neniesli na sebe žiadne odtlačky prstov ani iné stopy.Boli absolútne čisté,bez hliny a súdni znalci konštatovali,že vyzerajú ako keby ich niekto umyl.Majitelia musia naďalej žiť v stave ohrozenia.Vyjsť do záhrady po zotmení je nepríjemný zážitok,ktorý obyvatelia podstúpia len v tom najnutnejšom prípade a s veľkým strachom.

Už na začiatku obliehania sa dospelo tak ďaleko,že jeden mladý muž menom Malcolm Christopher z čísla 30 strážil v záhrade celé hodiny po zotmení v nádeji,že prípad vyrieši.Na ochranu pred kameňmi si nasadzoval kovovú prilbu,ktorá za vojny patrila jeho otcovi,alebo tvrdý klobúk.Nedávno si jedna gazdinka večer spomenula,že musí ísť zvesiť zo šnúry nohavice.Práve sa stmievalo a žena mala nutkavý pocit,že ju zo šera niekto pozoruje.Ponáhľala sa do kuchyne a práve vo chvíli,keď tam dobehla,dopadol na stenu kameň iba pár krokov od šnúry na vešanie bielizne.
Nech sa už prípad Thornton Road skončí akokoľvek,má mnohé charakteristické črty klasických útokov poltergeistov.
Neskoršie, 28.septembra 1982 americký National Enquirer písal o tom,ako poltergeist trápi rodinu v Belize v Strednej Amerike: ,, Pokojný ospalý život 63 ročného Reginalda Salama,jeho 63 ročnej manželky Felicity a ich 13 ročnej vnučky Marie sa jedného dňa v minulom roku nepríjemne zmenil.Keď Felicita s Mariou kráčali do blízkej dediny zvanej San Antonio,zniesol sa na ne z čistého neba dážď kamienkov.'Bolo to čosi strašné!'spomína trasúca sa Felicita.'Bolo to,akoby nás kameňoval húf ľudí-ale nikde nikto nebol!Veľmi sme sa báli!'Strach tejto rodiny sa vystupňoval až natoľko,že keď ju raz zasypali kamene pri večeri v uzavretej miestnosti,radšej všetci ušli a odsťahovali sa k príbuzným do Belize City.Ako uvádza National Enquirer,jednu takú zlovestnú epizódu pozoroval istý americký kňaz: ,, Keď bola rodina v našom kostole,zdalo sa,že kamene preletúvajú cez dve stopy hrubé steny!Jeden z nich letel priamo na mňa,no keď má zasiahol,nepocítil som nič,skôr som cítil ako by sa na dotklo pierko! "
Tak toto je ďalší príbeh z knihy ktorú som vám spomínala v minulej časti :)