Išla som domov. Do lesa. Došla som k rieke. Zavrela som oči a spomínala na všetkých, ktorých som mala rada. Ktorí umreli. Kedykoľvek som mala niekoho rada, vždy umrel. Otvorila som oči a uvidela siluetu bežiacu ku mne. Bol to človek ktorý ma mal rád. Začal ma jesť, zjedol mi ruku, ja som to cítila, stále som bola pri vedomí. Zjedol mi druhú ruku, cítila som tú bolesť. Zjedol mi nohu, cítila som tú príšernú bolesť. Zjedol mi druhú nohu. Už som nič necítila. Zjedol ma celú. Jediné čo zo mňa zostalo sú oči. Teraz sú moje oči súčasťou bábiky. Bábiku vlastní chlapec. Sirota. Vzal si ma ako sestru. Vníma ma ako jeho sestru ktorá umrela. Ja ho vnímam ako brata,ktorý zomrel mojou rukou. Máme toho veľa spoločného. Teraz je v blázinci. Majú ho za blázna lebo sa rozpráva so mnou, starú bábikou so strašidelnými očami. Nebolo by to divné, keby som mu neodpovedala. Síce nehýbe ústami,a len žmurká, počuje ma. Počuje moju dušu. Potom zomrel. Zostali z neho iba oči. Nové oči, nová bábika. Dávajte si pozor na bábiky .... Niektoré nie sú tak obyčajné ako vyzerajú ....
ESTÁS LEYENDO
Strašidelné príbehy {Dokončené}
TerrorRád sa bojíš?Zaujímaš sa o mystiku a nevieš si predstaviť život bez strašidelností?Tak si tu správne!
