Strašidelné príbehy {Dokončené}

116.Spolok

  Raz som išiel so spolužiakom domov zo školy. Bolo dakedy koncom novembra a už bola tma a ktomu fúkal silný vietor a snežilo. Domov sme mali ešte asi hodinu cesty a jeden z nás navrhol že sa niekde schováme lebo pri takom počasí by nám to trvalo raz tak dlho. Bola to cesta medzi dvoma dedinami čo znamená že žiadne budovy akurát poľnohospodárske búdy. Do tých by sme sa ale museli vlámať tak sme vošli do kaplnky ktorá bola na križovatke. Sedeli sme na lavičke a kecali. V kaplnke boli kachle a drevo tak sme si trochu zakúrili. Hneď tam bolo veselšie. Po pol hodine sme si všimli ze za oltárom sú dvere. Boli sme zvedavý čo sa za nimi nachádza tak sme si povedali že nazrieme dnu. Za nimi bola miestnosť asi 2x3 metre a na jej zemi boli padacie dvere. Už to nám bolo divné ale divnejšie bolo že na padacích dverách bol upevnený kríž. Spolužiaka som sa opýtal že či videl film REC nakoľko mi to strašne pripomenulo jednu scénu... Ale bol som radšej ticho a ani som na to nemyslel. Spolužiak sa rozhodol že pozrieme čo tam je. Ja som bol moc posratý tak som išiel až za spolužiakom. Dole bola celkom veľká miestnosť bol tam stôl so sviečkami. Ale z čoho som mal najväčší strach bolo že na zemi bol pentagram a na stene visel obráteny kríž. Spolužiak nevedel čo to znamená ale ja hej. Mal som veľmi zlé tušenie a v momente som presne vedel čo sa tam deje. Aj keď som neni podctivý veriaci a do kostola nechodím vôbec. Predsa len verím a tak som sa pre istotu prežehnal a navrhol že pôjdeme už pomaly domov. Spolužiak súhlasil. Z kaplnky pred oltárom sme počuli zvuky... teda skôr hlasy. Myslím si že hovorili po latinsky. Pošepkal som spolužiakovi že keď poviem teraz tak sa rozbehneme k dverám kaplnky a budeme šprintovať smerom domov čo najrýchlejšie ako to pôjde. Urobili sme to... videl som že v kaplnke sedelo asi 7 ľudí stihol som zaregistrovať len jednu starú ženu, ktorá vyzerala ako nafetovaná mala prevratené oči a napuchnuté žilky na bielku. Spolužiakovi som keď sme dorazili do dediny povedal že išlo o klub satanistov... vysvetlil som mu že pentagram a prevrátený kríž je ich znak. Boli sme celkom radi že sme odtial vypadli. Keď sme sa rozlúčili nešiel som domov... moje prvé kroky mierili do kostola, vyspovedal som sa, zostal som na celú omšu a bol som aj na prijímaní. Po omši som sa zastavil za kňazom a povedal mu čo sa stalo. Pozeral sa chvíľu na mňa potom mi povedal nech počkám a odbehol. Počul som nervózny rozhovor a potom prišiel za mnou a povedal mi nech o tom nikomu nehovorím a nech sa okolo toho miesta už nikdy nepohybujem. Opýtal som sa ho o čo ide. Samozrejme ako som čakal nič nechcel povedať... ale ja mám svoje páky a povedal som mu že keď to nebudem vedieť tak sa tam vrátim aj s kamerou a ukážem to celému Slovensku čo sa tam deje. Povedal že nech idem s ním do kancelárie. Tam som sa dozvedel ze celá slovenská arcidieceza hľadá skupinu 7-9 ľudí ktorá vykonáva satanistické rituáli pri ktorých prichádzajú o život ľudia. Nakoniec keď som odchádzal mi povedal že ich hlavný kňaz je čisté zlo, prevtelený sám diabol osobne... a ešte dodal že keď verím som chránený... bolo mi to čudné ale bál som sa toho čo mi povedal... večer som nemohol spať, mal som strašné sny videl som veci ktoré vyzerali byť skutočné reálne a boli fakt hrôzostrašné. Ale najčudnejsie bolo keď som po víkende išiel so spolužiakom okolo kaplnky... dvere boli zapečatene a na pečati bol nejaký latinský nápis potom niečo s Vatikánom a pod tím list po taliansky...