Strašidelné príbehy {Dokončené}

105.Dom pri lese

Dom pri lese 

Volám sa Katarína a mám 15 rokov. Moja najlepšia kamarátka Monika má 15 rokov. Začali prázdniny a ja som nemala nič v pláne, tak ma napadlo, že zavolám najlepšej kamarátke Monike či má čas. Keď som si s ňou volala, tak ma napadlo, že by sme sa mohli ísť pozrieť do starého domu pri lese. Ona súhlasila, tak sme si dali zraz na námestí pri fontáne a vzali si dôležité veci. Cestou sme si rozprávali historky. Monika začala hovoriť: 

"5.5. 2005 našla Mestská polícia v starom dome pri lese mŕtveho muža. Polícia zistila že sa volal Lukas Woosslem a mal 30 rokov. Nikto nezistil prečo tam išiel, čo tam robil a ako zomrel. Tento prípad sa riešil veľmi dlho a 7.7. 2012 ho polícia ukončila. Hovorí sa, že v tom dome straší do dnes a kto do domu pôjde už sa z neho nedostane. " Začala som mať trochu strach ale nemohla som jej povedať, že sa bojím a nechcem tam ísť, bola by som za srab. Vydali sme si baterky a išli. Keď sme boli pri dome tak sa na mňa Monika pozrela a chytila ​​kľučku, otvorila dvere a rozsvietila baterku. Páchlo to tam hrozne a nábytok bol rozkopaný. V tú chvíľu, keď sme prišli do domu tak som mala strašný pocit. V prvom poschodí sme nič nenašli tak sme išli po schodoch hore tam bola dlhá chodba a 3 dvere. Dvoje dvere oproti sebe a tie tretie vzad. Keď sme boli v tých prvých dverách zistili sme, že to je kúpeľňa, na zrkadle bolo napísané "Zomriete" začala som sa báť viac ale nedávala som to najavo. Obi dve sme boli ticho a akoby sa zavreli dvere ale bola to veľká rana. Nemali sme odvahu sa ísť pozrieť dole. Tma nebola takže sme baterky nepotrebovali. Tentokrát som zobrala za kľučku ja a otvorila rýchlo ...

,,Hmm detská izba" povedala som a v pokoji si prezerala izbu. Boli tam dve postele, medzi nimi malý stolík a hojdacie kreslo. Na hojdacom kresle bola bábika. Išli sme do posledných dverí a tam bolo otvorené okno, gauč a polička. Na poličke boli bábiky a knižky, gauč bol zaprášený a starý. Monika to okno zatvorila a povedala že už chce ísť. Tak som len kývla a išli sme dole. Vchodové dvere boli zatvorené ale Monika hovorila že boli otvorené, potom som si spomenula na tú ranu. Chytila ​​som kľučku a dvere otvorila, vyšla som z domu a išla ale potom som si všimla že za mnou nejde Monika. Pozrela som sa na ten dom a v okne videla siluetu nejakého pána . Spomenula som si na toho Lukasa Woosslema a zavrela som na milisekundu oči, keď som sa pozrela do toho okna už tam nebol .... bála som sa tam ísť znova ale musela som, rýchlo som tam nakukla a zavolala

 ,,Katarína!"počula som len ako zavolala 

,,Uteč! Zachráň sa" a potom bolo ticho .... utiekla som domov a keď som to povedala rodičom neverili mi, tak som išla s plačom za babičkou a tá mi to uverila a povedala, že tá historka s Lukasom je pravdivá ..... Vyčítala som si to veľmi dlho za to, že sme tam išli a za to že len kvôli mne som stratila svoju najlepšiu kamarátku!