Strašidelné príbehy {Dokončené}

92.Bludník

Malá Emily sa sama túlala po lúke a trhala margarétky. Nemala dobrú náladu. Dievčatá zo sirotinca si z nej opäť robili srandu kvôli tomu, ako vyzerá. Emily mala dlhé ryšavé vlasy a svetlozelené oči. V sirotinci nemala žiadnych kamarátov a všetky ostatné deti si z nej robili srandu a posmievali sa jej, že je čarodejnica. Keby bola naozaj čarodejnica, tak by všetci, čo sa jej tak posmievali, trpeli. Ona ale žiadne také schopnosti nemala, a tak len zakaždým s plačom utiekla preč. Po pol hodine ju plač prešiel a začala trucovať. Mala už náruč plnú margarét, a tak sa posadila a začala pliesť venček. Kvety nie sú ako ľudia. Nebudú sa jej posmievať, a aj keby, tak ich stačí len odtrhnúť a ony zahynú. Kiež by to isté šlo urobiť aj s ľuďmi, povzdychla si Emily v duchu. Kvety síce hovoriť nedokážu, ale tiež sa s nimi nemôže kamarátiť. Kvety nie sú ako ľudia. Keď venček doplietla, slnko už na obzore pomaly zapadalo. Emily to nevadilo. Nikto v sirotinci ju zháňať nebude. Je tam už toľko detí, že keď sa jedno stratí, tak si to nikto nevšimne. Pomaly sa zdvihla z trávy, nasadila si venček na hlavu a vydala sa k jazeru. Naklonila sa nad hladinu a prezerala si svoj odraz. Uvidela drobné dievčatko v bielych šatách s ryšavými vlasmi a svietivo zelenými očami, ktorému na hlave sedí venček. Ja nie som žiadna čarodejnica, ale princezná, pomyslela si a hodila do vody kameň, ktorý sa s hlasným žblnknutím potopil pod hladinu. Rozhliadla sa okolo a zistila, že už pomaly prichádza tma. Nad hladinou sa vznášali žlté svetielka. Emily si spomenula na rozprávanie jednej starej pani zo sirotinca, ktorá im rozprávala o bludičkách. Nemala strach. Od pani vedela, že bludičky žijú iba blízko bažín a lákajú do nej okoloidúcich, aby sa utopili. Ona bola však pri jazere a svetielka neboli bludičky, ale len svetlušky. Chvíľu ich zasnene pozorovala. Ako si tak lietajú pohromade a žiadna z nich nie je osamelá. Tie určite nie sú osamelé. Pár metrov od seba počula hlasné začvachtanie. Emily nadskočila a cúvla pár krokov dozadu. Kúsok od nej sa vynorila podivná vec. Namiesto tváre mala bielu masku v tvare vajíčka, na ktorej boli červenou farbou namaľované usmievavé oči a ústa so širokým úsmevom. Na masku sa jej lepili čierne mokré vlasy a vďaka temnej vode nebol vidieť zvyšok tela. Z vody jej trčala iba maska, ramená a jedna vytŕčajúca ruka. Emily chvíľu len tak stála a pozerala sa na to stvorenie. Nepripadalo jej veľmi strašidelné a vyzeralo celkom milo. Zrúda k nej natiahla ruku a v nej držala látkovú bábiku. Ruka vyzerala rovnako ako ľudská, až na to, že bola zelenej farby a bábika, ktorú držala, nebola moc pekná. Mala iba jedno oko tvorené gombíkom, miesto vlasov mala v hlave napichané drobné vetvičky, jej ústa boli vyšité krížikmi a celá bábika bola mokrá a sem tam sa na nej uchytilo bahno. Bola naozaj škaredá, ale Emily z nej bola nadšená. Toto stvorenie sa s ňou chce kamarátiť a na dôkaz priateľstva jej dáva túto bábiku. Usmiala sa a rozbehla sa za stvorením. Čupla si pred neho a prezerala si ho zblízka. Stvorenie k nej natiahlo ruku a podávalo Emily bábiku. Tá sa po nej s úsmevom na tvári natiahla. Ozvalo sa hlasné šplechnutie a voda šplechla až na Emily. Za ruku ju chytil odporný zelený LEŽATÝ, ktorý sa ani zďaleka nepodobal druhej ruke tohto stvorenia. Emily sa pokúšala vymaniť zo zovretia, ale príšera ju držala pevne. Pritiahla si ju bližšie ku kraju jazera. Emily civela rozšírenými očami, ako sa priateľská maska ​​pomaly dvíha a pod ňou sa objavuje pretiahnutá zubatá tlama a rudo žeravé oči. Emily ani nestačila vykríknuť a príšera ju stiahla pod vodu.

Stará pani s lampášom sa prechádzala po lúke a po niečom sa obzerala. Nehľadala žiadnu vec, ale malé ryšavé dievčatko, ktoré patrilo do sirotinca, v ktorom pracovala. Dozvedela sa, že si tie neposlušné deti robili z malej Emily žarty a tá s plačom utiekla preč. Keď sa dievčatko do večera nevrátilo, začala si robiť starosti. Prešla celý sirotinec, les, ktorý rastie za ním, a nakoniec sa vydala na lúku. Došla až k jazeru, nad ktorým poletovali svetlušky. Posvietila si k nohám a na zemi našla venček z margarét. Vedľa ležala moc škaredá bábika. Pani zdvihla bábiku, otočila sa a smutne sa vydala späť do sirotinca, povedať ostatným, že ju môžu prestať hľadať. Varovala deti pred bludičkami a vlkolakmi. Keby to tušila, tak by o tom deťom povedala a nemuselo sa nikomu nič stať. Pevne v ruke zvierala vlhkú bábiku a moc dobre vedela, čo ostatným povie. V jazere na lúke za sirotincom žije bludník.