Strašidelné príbehy {Dokončené}

75.Päť strašidelných legiend

Charlie bez tváre
Ak by ste v americkej Pensylvánii navštívili akýkoľvek motorest a spýtali sa, či niekto videl Charlieho bez tváre, tiež známeho ako Zelený muž, odpoveďou by vám bolo zdesené ticho. Legenda o démonovi má v tomto štáte dlhoročnú tradíciu a naháňa strach.

Pritom je založená na reálnom človeku menom Raymond Robinson, ktorý takmer zomrel po zásahu elektrickým prúdom a prišiel o oči, nos, jedno ucho a ruku. Utrpel také závažné poškodenie kože, že sa zdalo, ako by mala zelený nádych. Ľudia sa od neho odvracali a preto sa sám túlal po vidieckych cestách. To bola jediná možnosť, ako nevyvolávať v ostatných hystériu.

Zberač
Príbeh o zberačovi vám naženie zimomriavky hlavne vtedy, ak máte suseda, ktorého vôbec nevídate. Zberač je totiž človek, ktorý si doma vystavuje časti ľudských tiel v zaváraninových pohároch.

V Rusku sa podobný príbeh naozaj stal. Historik Anatolij Moskvin kradol mŕtvoly z cintorínov v desiatkach miest v okolí Moskvy a podľa policajných záznamov si z nich doma robil bábiky v životnej veľkosti s blonďavými parochňami.

Psí chlapec
Legenda o psom chlapcovi pochádza z Arkansasu. Je o chlapcovi, ktorý detstvo strávil mučením a experimentovaním na psoch a mačkách.

Zaujímavé je, že je založená na skutočnej udalosti. Istý Gerald Floyd Bettis dokonca pristaval k svojmu domu ďalšiu miestnosť, kde choval zvieratá v strašných podmienkach. Podobne sa správal aj k vlastným rodičom, ktorých držal na poschodí domu a dával im jedlo len vtedy, keď to uznal za vhodné.

Bubák
Aj vás v detstve strašili, že ak nebudete poslúchať, zoberie vás bubák? V americkom detskom domove Cropsey na Staten Islande bubák skutočne deti unášal.

Až na to, že nešlo o žiadne strašidlo, ale o Andreho Randa, bývalého zamestnanca detského domova, narkomana a okultistu, ktorý žil v lesoch neďaleko tohto zariadenia. Hoci mu únos siedmich chovancov nikdy nedokázali, v súčasnosti si odpykáva 50-ročný trest za únos a vraždu.

Tieňoví ľudia
O rôznych vidinách ľudí žijúcich v tieňoch, ktorí sa rýchlo objavujú a ešte rýchlejšie miznú, hovorí množstvo ľudí. Väčšinou však tieto osoby trpia nedostatkom spánku alebo sa nachádzajú v stave spánkovej paralýzy.

Minimálne jedna takáto príhoda je však pravdivá. Istý Japonec z mesta Fukoka žil sám vo svojom dome, no bol presvedčený, že mu nejaká iná bytosť hýbe vecami a kradne jedlo. Namontoval si teda kamerový systém a čo nezistil.

V jeho šatníkoch a skriniach žila 58-ročná bezdomovkyňa. Ako sa neskôr priznala polícii, v dome žila takmer rok. Tento príbeh samozrejme nedokazuje, že tieňoví ľudia existujú. No nabudúce, keď budete mať paranoidný pocit, že vás niečo sleduje, môže to tak skutočne byť.