Strašidelné príbehy {Dokončené}

106.Demon

Moje meno je Kim. Dneska som mala prespať u svojej o rok a pol mladšej najlepšej kamarátky Amy. Zabalila som si najnutnejšie veci a vyrazila na cestu. Amy bola trochu zvláštne dievča, bola samotárska, niekedy celkom nepríjemná, ale za to oddaná kamarátka. Bývali s rodičmi kúsok nad mestom na veľkom kopci. Ešte že som mala 17 a mohla som mať motorku, inak by som tam  ísť asi pešo. Zaparkovala som pred jej domom a ona už mňa čakala na priedomí. Došla som k nej, objala ju a dala motorku na dvorček. Potom sme išli spoločne do jej izby. Posadila sa na posteľ a ja na gauč. "Tak čo, máš niečo v pláne?" zvedavo na mňa pozrela. "Nič som si nenachystala, ale je spln, mohli by sme urobiť nejakú duchárčinu." zasmiala som sa. Na tieto veci už dávno neverím, ale podľa toho, ako sa Amy otriasla by som hádala, že ona áno. "Vari, sa snáď nebojíš." uškrnula som sa na ňu. "Isteže nebojím, len mi to príde ako blbý nápad ..." odvrkla. "A načo že?" "No .. Mamka mi hovorila, že pred asi 50 rokmi sa v tomto dome stalo niečo hrozné" nechápavo som na ňu pozrela "A čo také hrozné sa asi mohlo stať?" "Dievčatko menom Adrienne tu žila s rodičmi, ale raz keď bol spln zmizla, zostal po nej len fľak na podlahe, ktorou sa prepadla. Jej kamarátka tvrdila, že Adrienne vyvolávala démona ..." hlas sa jej triasol pri tej poslednej vete. "Výborne! Môžeme tú Adrienne skúsiť vyvolať!" "Ty si zošalela ?!" podozrievavo na mňa pozrela. "Nie. Ty tomu snáď veríš?" zasmiala som sa. "Neverím, len si nemyslím, že to je dobrý nápad!" "Strachopud, strachopud!" nebolo to odo mňa pekné, ale chcela som ju vyburcovať. "Ako chceš!" konečne. Doniesla tú dosku, pomocou ktorej sa dá hovoriť s duchmi. Zapálili sme sviečky a zatiahli závesy, potom sme začali vyvolávať. "Chceme hovoriť s duchom Adrienne, príď k nám z temnoty" šepkali sme. Zrazu sviečky zhasli a Amy zapišťala. Ja som pokračovala. "Si s nami Adrienne? Daj nám znamenie!" Sviečky sa znova zapálili a ukazovadlo sa po doske posunulo na 'Áno'. "Ublížiš nám?" ukazovátko chvíľku krúžilo medzi áno a nie a potom začalo jazdiť po písmenkách 'M' 'O' 'Ž' 'N' 'O'. Zahryzla som sa do pery. "Čo od nás chceš?" vykríkla zúfalo Amy. Opäť písmenká. 'H' 'R' 'A' 'Ť' '' 'S' 'A'. "Na čo? Akú hru?" 'N' 'A' '' 'S' 'CH' 'O' 'V' 'K' 'U'. Pozrela som na Amy a ona na mňa. Ukazovátko pokračovalo. 'H' 'R' 'A' '' 'P' 'R' 'Á' 'V' 'E' '' 'Z' 'A' 'Č' 'A' 'L' 'A' '!' Vykríkla a utekali sme dole k vchodovým dverám-zamknuté. Amy zakričala niečo v tom zmysle, že kľúče zmizli. "Máte pivnicu?" "Ano, zamknutú" "Sakra, pôda?" "Áno, to by mohlo klapnúť!" Amy ukázala po schodoch hore a začali sme utekať. Akonáhle sme vbehli na pôdu, pozrela som sa na mobil. "5 hodín ráno" Amy zúfalo pozrela smerom k šatníku, odsunula ho od steny a zaliezli sme za neho. Zašepkala som na ňu. "Až sa tá potvora nebude pozerať, vybehneme a utečieme, ano?" Prikývla, strachom nemohla hovoriť. Vykukla som spoza šatníkovej skrine a videla, že to malé dievčatko práve prehľadávalo opačný roh pôdy. Kývla som na Amy a vybehli sme z poza skrine. Napadla ma obývačka, tak som sa rozbehla tam. Skúsila som rozbiť okno hneď nad terasou. Hodila som doň stoličku, ale tá sa od neho len odrazila. Otvorila som obrovský gauč, ktorý tam mali a vliezli sme do neho. Práve včas sme ho zavreli, takže Adrienne o nás nevedela. "Pol šiestej." zašepkala som a Amy si zakusla do pery. Zavreli sme oči a dúfali, že to čoskoro skončí. Bolo 7 ráno, keď som sa zobudila. Opatrne som otvorila gauč a rozhliadla sa okolo. Dom bol absolútne schátraný, akoby mal asi tak 150 rokov. Okno, ktoré som ešte pred hodinou snažila márne rozbiť bolo roztrieštené na kúsky a stolička ležala pod hromadou jeho črepov. Amy nikde. Kľúče nikde neboli, ale dvere som ľahko vyrazila. Je možné, že som na ceste k Amy zablúdila a toto celé bol len výplod mojej fantázie? Alebo som snáď spala tak dlho, že ma tu Amy nechala? Pozrela som na kalendár pri dverách. Bol rok 2050. Neveriacky som na to pozerala. Keď som počula zvuky z kuchyne, opatrne som sa tam vydala. V otrhanom kresle sa hrbila stará pani. Keď si ma všimla, zamrazilo ma. Mala rovnaké oči ako Amy. "Tak konečne si sa zobudila ..." zašepkala. V chrbte som zacítila nôž. Spadla som na kolená a nechápavo sledovala Amin úsmev. Predo mňa sa postavilo malé dievčatko. Adrienne. Posledné čo som videla bolo ako sa stará pani a malé dievčatko spojili v jediného démona. Démona, čo zničí svet ....