Strašidelné príbehy {Dokončené}

113.Strom duší

V blízkosti Mníchova leží malá dedinka menom Baumgeist. V tejto dediny stojí starý strom. Rastie na malom kopci a tráva okolo neho je vždy žltá a suchá, pretože svoje okolie zatieňuje svojimi obrovskými vetvami. Jeho koruna sa zlovestne rozpína ​​nad celým kopcom a jeho kmeň a konáre pripomínajú ľudské telá volajúci o pomoc. Takže niet divu, že o strome koluje legenda. Kto k stromu ide, sa už nikdy nevráti, pretože si strom vezme jeho dušu. Pár ľudí už v dedinke zmizlo bez stopy a miestni obyvatelia z toho vždy obvinili strom. To ale miestnym deťom nebráni v tom, aby chodili k stromu a dokazovali svoju odvahu. Každé dieťa má svoju značku, ktorú nožom vyryjú do stromu. Nikto sa ale pri strome nezdržiava moc dlho a chodia k nemu len za dňa. Presne toto chceli jedného dňa skúsiť štyria priatelia, Lukas, Thomas, Sarah a Hans. Nutné dodať, že Hansa ako malého chlapca pohrýzol pes a od tej doby sa bál skoro všetkého, takže k stromu išiel prakticky z donútenia. Hans povedal, že pôjde ako posledný, aby sa mohol psychicky pripraviť. Všetci sa dohodli, že počkajú v malej jaskyni neďaleko kopca, na ktorom strom rástol. Prvý išiel Thomas a vyryl do stromu smajlíka. Potom išla Sarah, vyryla do kmeňa slnko a potvrdila, že tam Thomas naozaj smajlíka vyryl. Po nej šiel Lukas, vyryl do stromu znak listu a potvrdil, že tam Sarah bola, ,, Teraz je rad na tebe. "Prehovoril Thomas k Hansovi a podal mu nôž. ,, Dobre. "Povedal Hans a vzal si nôž do roztrasených rúk. ,, Ale pretože ideš ako posledný, tvoja úloha bude podstatne ťažšia. "Povedal Thomas so zlomyseľným úškrnom. ,, Čo tým myslíš? "Opýtal sa Hans s náznakom strachu v hlase. ,, Ty budeš musieť do stromu vyryť svoje celé meno. A poriadne silno. " ,, Keby som to bol býval vedel, tak by som išiel prvý. "Odsekol Hans. ,, Potom si to pôjdeme osobne skontrolovať! "Skríkol za ním ešte Lukas. Hans kráčal po vychodených cestičke k stromu. Hore si musel trochu oddýchnuť, pretože nikdy nebol dobrý športovec. Avšak, po chvíli vstal, pretože sa pri strome nechcel zdržiavať dlho. Pozrel sa na strom. Vzbudzoval rešpekt, aj keď bol len rastlina. Hans vždy myslel, že by sa bál viac vlka než stromu, ale teraz si nebol úplne istý. Presunul svoj pohľad na pokrútený kmeň. Nachádzali sa na ňom desiatky značiek, ale zaujímavejšie bolo, že bol skrútený do tvaru ľudských tiel. Vetvy stromu vyzerali ako ruky naťahujúce sa k oblohe. Hans napočítal celkom štrnásť tiel. Chcel odtiaľto čo najskôr vypadnúť. To miesto ho pekne znepokojovalo. Vzal nožík a začal do stromu vyrývať svoje meno. "HANS BERGER." Dokončil posledný ťah nožom a chystal sa na odchod. V tom pocítil náhlu bolesť v členku. Všimol si, že má nohu zaklinenou pod koreňom stromu. Slnko pomaly začínalo meniť svoju polohu na oblohe a Hans začínal panikáriť. Jedna z vetiev stromu sa po ňom natiahla a prirazila ho ku kmeňu. Cítil, že nemôže hýbať celou spodnou časťou tela. Pozrel sa dolu a zistil, že je až po pás zarastený v strome. Skúšal kričať, ale strach a panika mu to nedovolila.Hádzal sebou a snažil sa vyprostiť z pevného zovretia stromu. K ničomu to nebolo. Postupne vrástol do kmeňa a strom si vzal aj jeho dušu. Keď sa Hans nevracal, jeho priatelia ho začali hľadať. Hľadali ho po celej dedine, až nakoniec došli k stromu. Keď okolo stromu prechádzali, ani si nevšimli, že už tam nie je štrnásť tiel, ale pätnásť.