Moja matka nebola nejaká nezvyčajná.Starala sa o mňa pretože otec zomrel pred 14 rokmi.Bola so mnou vždy doma a nikdy ma nenechávála samú pretože mala nezvyčajnú prácu-Vytváranie voskových figurín podľa predlohy.Svojho otca som videla len vďaka jeho figuríne ktorú matka vytvorila ešte pred jeho smrťou.Jej figuríny vypadali veľmi ako živý ľudia.Mala naozaj talent.Ale nikdy som nevidela kde pracuje.Vždy mi len prišla ukázať figurínu ktorú urobila.KeĎ som bola dieťa vytvárala mi figuríny malých bábätiek.Vždy som sa snažila zistiť kde pracuje.Ale ona mi to nechcela ani zanič povedať.Raz som šla do záhrady máme tam takú malú búdku.Vnútri sú tehlové steny.Chcela som zistiť či tu nieje nejaký tajný vchod do jej dielne.A zrazu som to uvidela.Z všetkých tehiel bola jedna tak povisunutá.Ale nestlačila som ju.Nechcela som mamu sklamať.Chcela som aby mi mama ukázala svoju dielňu a aby mi ukázala ako ich vyrába sama.Išla som domov a neriešila to.V noci som nad tým premýšľala.Prečo som len tú prekliatu tehlu nestlačila?Zajtra musím vymyslieť plán,aby ma tam mama zobrala.
Ráno keď som vstala som rýchlo išla za mamou.
,,Mama?Mohla by si mi ukázať svoju dielňu a ako vyrábaš tie krásne figuríny?"
,,No vieš...ak to nikomu neprezradíš tak áno.A rovno si môžem urobiť aj figurínu teba."
,,Super,tak ideme?"Mama prikývla a vybrali sme sa von z domu na záhradu.Vošli sme do toho domčeka.Ona stlačila tehlu a pomaly sa otvoril malý vchod v zemi.Ja viem znie to divne ale...Dole boli schody.Bola tam obrovská tma tak sme si svietili baterkami.Pred nami sa objavili krásne drevené dvere.Nad nimi bol nápis "Dielňa pani Woodovej".Otvorila veľké dvere a mne hneď do nosa udrel neznesitelný smrad.V malej miestnosti boli nožnice,nože,ihli...proste rôzne veci.Nebolo tam nič podozrivé.
,,Máš to tu krásne."Mama sa usmiala
,,Z čoho tie figuríny robíš,že su také krásne ?"Mama mi neodpovedala a otvorila ďalšie dvere.Vo vnútri bol ten smrad ešte horší.No to čo som uvidela ma zaskočilo.Na stoloch ležali orgány ľudí.
,,Č-čo t-to j-je?"Spýtala som sa zhrozene.Mama ma zdrapla za ramená,hodila ma na stoličku a priviazala ma o ňu.
,,Tak konečne ti môžem všetko povedať.Začnem asi tým že nie som tvoja matka.Adpotovala som si ťa aby som si s teba urobila krásnu figurínu do mojej zbierky.Chceš vidieť svoju matku?Tak ja ti ju ukážem."Nachvíľu mi zmizla z dohľadu a potom sa vrátila s dvomi figurínami prikrytími bielou plachtou.
,,Tak toto je tvoja matka."Strhla plachtu z jednej s figurín.Vydesila som sa.Z čoho vlastne pozostávali jej figuríny?Z ľudskej kože.Ulovila si človeka a stiahla ho z kože.
,,Ty odporná vrahyňa!Ja ťa zabijem!!!"
,,A toto je tvoj otec."Strhla plachtu z druhej figuríny.
,,Ták a teraz si na rade ty!Budete spolu jedna šťastná rodinka."
,,Nie,nechaj ma!"Podišla ku mne a v ruke mala skalpel."
A čo som počula naposledy?
,,Sladké sny..."
Tak niečo ďalšie odo mňa.Prepáčte že tak neskoro ale dnes som vôbec nič nestíhala :)
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
