Strašidelné príbehy {Dokončené}

93.Nazabíjaj mi dieťa

''Zbavte sa detí. Sú to len bábätká, ktoré nič nechápu !!" Povedal profesor v mojom sne .. Šklbla som sebou a prebudila som sa v noci uprostred tmy.  Pozrela som sa na hodiny:
,,Sakra to už je 2:11 ?!" Neviem, prečo som to povedala veď nikde nejdem, ale nejaká '' sila '' ma donútila, aby som vstala, obliekla sa a išla do práce.  Vôbec neviem, čo som to robila bola som ako zmyslov zbavená, ale jednoducho som išla do svojej neďalekej práce v Laketown. Tá ''sila" ma dotiahla k dverám a tam ma tá temná moc nechala.  Ešte než som vliezla do dverí za profesorom dala som ucho k tým dverám a počúvala som, čo profesor Mgr. Richard Zlý rozprával.  Hovoril niečo ako
,,Zbavte sa detí!" Bola som v tom čase tehotná a hovoril o mne.  Vystrašená som bežala uprostred noci do auta a išla asi 90-kou domov.  Sakra, sakra, sakra, čo budem robiť! Je to ako v tom sne! Ďakujem tej sile, ktorá ma donútila ísť do práce ..  Nemohla som zaspať neustále som myslela na to, čo bude s mojím bábätkom či pôjdem do práce. Zaspala som. Prebudila som sa ráno a povedala si:
,,Áno poviem Richardovi, že som o bábätko prišla (mala som ešte malé bruško) a potom si rýchlo nájdem inú prácu, pretože ak sa bavil o mne a mojom dieťati nevydržala by som tam ..                       O 8 mesiacov neskôr.
Našla som si novú prácu, nový dom a nového partnera vychovávame spolu Sofinku a je nám dobre.  Ehm nepovedala som, kde pracujem som riaditeľka nemocnice (konečne) mám super plat. Mám proste všetko.  Jedného dňa som prišla uprostred noci domov ľahla si uťahaná vedľa svojho partnera čoskoro muža Toma a naraz .. Počujeme plač Sofinky.
 ,,Ach Tom Sofinka sa zobudila bež tam plače!" Tom sa teda zdvihol a išiel za Sofiou a zrazu plač utíchol a počula som v 2:11 ráno svojho Toma ako kričal, pribehol za mnou a s plačom povedal:
,,So-Sofinku niekto Unie-unie-uniesol !! " (Obaja sme sa rozplakali a zavolali na číslo 158)  Ozvala sa polícia a všetko sme im popísali, že v 2 ráno nám niekto uniesol dieťa. Polícia bez váhania prišla.  
                O týždeň neskôr.
Sofinka sa stále nenašla sme bez mocní, ale zrazu sa z kuchyne ozýval telefón '' crrrrrr, crrrrrrrr, crrrrrrr " Zdvihli sme hovor od polície a tá nám nepovedala nič než len príďte do Laketown do vašej bývalej práce ..  Prišli sme tam. Všetci sa tvárili tak pohrebne. A zrazu zatýkali profesora Richarda Zlého za spáchanie nejakého činu.  Prišla k nám policajtka a nešetrila nás a povedala:
,,Je nám to veľmi ľúto, ale Sofiu sme našli s rozpáraným bruchom bez všetkých vnútorností  včetne srdca na operačnom stole. Ostatné inštitúcie boli v koši. Zaschnuté!"  S Tomom sme začali šialene plakať len Richard sa smial a smial ako keby bol bez viny, ale je zlý ako jeho priezvisko!!  Zbohom Sofinka. Moc ťa s otcom milujeme ..