Strašidelné príbehy {Dokončené}

62.Prišla o všetko

Tento príbeh chcem vyrozprávať,pretože už neunesiem tu tiahu.Tiahu výčitky,ktorá ma prenasleduje od vtedy čo som zradila.Bola som veľmi mladá,aj stále som,ale už sa tak necítim.Vo svojich krásnych 17,som si hľadala priateľa,tak ako väčšina dievčat v mojom veku.Nerobilo mi to žiadny problém,veľa ľudí o mne hovorilo že som krásna...a ja som to o sebe vedela.Každého chlapca som len využila,bez výčitiek,proste sa len tak pobaviť.Keď nad tým tak premýšľam,bolo len otázkou času kedy mi to niekto vráti.
On bol krásny,jeho úsmev pripomínal radu perličiek,oči ako hviezdy.To bolo po prvé čo som ho videla...V sne.Ja som sa zamilovala do vidiny,ktorá za mnou prichádzal večer čo večer.Už som nedokázala myslieť na nič a nikoho iného.Začala som žiť iný život.Odsťahovala som sa od rodičov,zavrhla všetkých priateľov,ktorí mi boli ešte ochotný pomôcť.Neuvedomovala som si,že strácam samú seba.Cez deň som žobrala v metre,a v noci sa túlala po uliciach a on...ma prenasleduje na každom kroku.Dnes som bola šťastná,po prvý krát na mňa prehovoril.Opýtal sa
,,Chceš so mnou byť?"Neváhala som
,,Ale nebude to zadarmo.Za jednu noc so mnou mi musíš dať modrosť svojich očí."Teraz mám oči šedivé,bez lesku a svetla.Bol so mnou,ale necítila som jeho telo,dych ani teplo.Aj tak som šťastná.Tentokrát som mu  musela dať svoje vlasy.Už mi nikdy nedorastú.Aj tak som šťastná.Pýtala som sa prečo??Prečo je so mnou,začo mu platím svoju daň.Povedal mi len:
,,Spomeň si!"Tak teda spomínam ale nespomínam si nanič.Snáď neskôr.Toto stretnutie mi prinesie vysvetlenie,cítim to....Dostavil sa.Viem to,pretože ma ovanul chlad.Čo má čaká? Za jeho príchod platím tvrdo,už viem kto to je.A čo je najhoršie,prebudil vo mne moje svedomie.Na ktorom leží veľký,temný tieň.Tieň smrti.Bolo krásne dopoludnie,ja to vidím ako dnes.Sedela som v parku a sledovala som nesmelého chlapca.Bavilo ma ako zbiera odvahu k tomu,aby ma oslovil.A rozhodla som sa pre krátky,malý,bezvýznamný románik.Venovala som mu 2 rande a potom som ho odpinkla ako lienku ktorá vám pristane na prste.Ale on sa nevzdával,chodil za mnou každý deň.Spočiatku som sa smiala,potom nadávala.Potom zradila.Naschvál som kývla inému chlapcovi.A on...sa už neozval,mala som kľud.Stratil sa,odišiel,vyparil sa?Bolo mi to jedno.Lenže on sa zabil.Kvôli mne,mojej zrade,mojej zákernosti.Milujem ho až teraz,keď ma trestá,kedy sa stal vidinou,ktorá sa ma snažila zničiť.Postupne prichádzam o všetko.Neviem či mi niekedy odpustí alebo ma vrhne do večného utrpenia.S citmi ostatných ľudí sa človek nemá zahrávať.Teraz už to viem,ale nieje neskoro?Dá sa mi ešte vôbec pomôcť?